Komisia po prvýkrát predložila súbor pravidiel v oblasti platobnej neschopnosti podnikov

Dobre fungujúce systémy v oblasti platobnej neschopnosti a reštrukturalizácie sú nevyhnutné na podporu hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest. Spoločnostiam zažívajúcim finančné ťažkosti táto iniciatíva poskytne viac príležitostí včas reštrukturalizovať ich činnosť, aby predišli konkurzu a zabránili prepúšťaniu zamestnancov. Vďaka iniciatíve dostanú podnikatelia po konkurze druhú šancu opätovne podnikať. Takisto prispeje k zlepšeniu efektívnosti a účinnosti insolvenčných konaní v EÚ.

Prvý podpredseda Frans Timmermans uviedol: „Chceme podnikom pomôcť, aby dokázali včas reštrukturalizovať, aby sa zachovali pracovné miesta a príslušná hodnota. Zároveň chceme podporiť tých podnikateľov, ktorí zbankrotujú, aby sa rýchlejšie opäť postavili na vlastné nohy, rýchlejšie spamätali a skúsili znova podnikať, tentoraz však poučení vlastnou skúsenosťou.“

Komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová uviedla: „V EÚ každoročne zbankrotuje 200 000 spoločností, čo znamená stratu 1,7 milióna pracovných miest. Často by sa tomu dalo zabrániť, keby sme mali k dispozícii efektívnejšie postupy konkurzu a reštrukturalizácie. Je najvyšší čas poskytnúť podnikateľom druhú šancu, aby opätovne naštartovali svoje podnikanie, a to tak, že im zabezpečíme úplné oddlženie v lehote do troch rokov.“

Táto iniciatíva je jedným z kľúčových výsledkov akčného plánu v rámci únie kapitálových trhov a stratégie jednotného trhu. Prispeje k odstráneniu významných prekážok brániacich rozvoju kapitálových trhov v EÚ, a to tak, že zahraničným investorom a spoločnostiam pôsobiacim v celej EÚ poskytne právnu istotu. Nové pravidlá pomôžu prilákať investorov, vytvoriť a zachovať pracovné miesta a zároveň pomôžu hospodárstvam absorbovať hospodárske otrasy. V súčasnosti je príliš mnoho životaschopných spoločností zažívajúcich finančné ťažkosti nútených podstúpiť likvidáciu namiesto toho, aby boli vo včasnej fáze reštrukturalizované, pričom primálo podnikateľov dostáva druhú šancu.

Návrh je takisto dobrou správou pre finančnú stabilitu, pretože efektívne reštrukturalizačné postupy zachránia podniky pred tým, aby si voči bankám prestali plniť úverové povinnosti, a pomôže riešiť problematiku vysokej miery nesplácaných úverov vo viacerých častiach bankového sektora EÚ. To následne umožní bankám požičiavať viac prostriedkov spotrebiteľom a podnikom.

Navrhovaná smernica sa zameriava na tri kľúčové prvky:

• spoločné zásady využívania rámcov včasnej reštrukturalizácie, ktoré spoločnostiam pomôžu pokračovať v činnosti a zachovať pracovné miesta;
• pravidlá, za základe ktorých budú môcť podnikatelia dostať druhú šancu tak, že sa zabezpečí ich úplné oddlženie v lehote do troch rokov. Polovica Európanov v súčasnosti zastáva názor, že kvôli strachu zo zlyhania by nezačínali podnikať;
• cielené opatrenia pre členské štáty v snahe zefektívniť insolvenčné konania, ako aj postupy reštrukturalizácie a oddlženia. V mnohých členských štátoch to povedie k skráteniu zdĺhavých a finančne náročných konaní, ktoré vedú k právnej neistote pre veriteľov a investorov a k nízkej miere úspešnosti pri vymáhaní nezaplatených pohľadávok.

V nových pravidlách sa stanoví táto kľúčová zásada na zabezpečenie toho, aby rámce platobnej neschopnosti a reštrukturalizácie boli konzistentné a efektívne v celej EÚ:

• spoločnosti vo finančných ťažkostiach, najmä MSP, budú mať prístup k nástrojom včasného varovania, aby v skorom štádiu dokázali odhaliť zhoršujúcu sa obchodnú situáciu a zabezpečiť reštrukturalizáciu;
• zavedením flexibilných rámcov preventívnej reštrukturalizácie sa zjednodušia zdĺhavé, komplikované a nákladné súdne konania. V prípade potreby sa musia zapojiť aj vnútroštátne súdy, aby chránili záujmy zainteresovaných strán;
• dlžník bude môcť na obmedzený čas maximálne štyroch mesiacov využiť „oddychové obdobie“ od exekúcie s cieľom napomôcť rokovaniam a úspešnej reštrukturalizácii;
• nesúhlasiaci menšinoví veritelia a akcionári nebudú môcť blokovať reštrukturalizačné plány, no ich legitímne záujmy budú chránené;
• nové financovanie bude osobitne chránené, čím sa zvýši pravdepodobnosť úspešnej reštrukturalizácie;
• počas celého postupu preventívnej reštrukturalizácie budú pracovníci v plnej miere chránení ustanoveniami pracovného práva v súlade s existujúcim právom EÚ;
• odborná príprava, špecializácia príslušných odborníkov a súdov a využívanie technológií (napr. podávanie podnetov online, informovanie veriteľov) zlepšia efektívnosť a dĺžku insolvenčného konania a postupov reštrukturalizácie a tzv. druhej šance.
  

Súvislosti

Nariadenie o insolvenčnom konaní z roku 2015 sa zameriava na riešenie konfliktov súvisiacich s jurisdikciou a právnymi predpismi v oblasti cezhraničných insolvenčných konaní a zabezpečuje, aby sa v celej EÚ uznávali rozsudky súvisiace s insolvenčným konaním. Neharmonizujú sa ním hmotné aspekty právnych predpisov o platobnej neschopnosti členských štátov.

Z preskúmaní vykonávania odporúčania o reštrukturalizácii a druhej šanci z roku 2014 vyplynulo, že napriek reformám v oblasti platobnej neschopnosti sú v niektorých krajinách príslušné predpisy stále nesúrodé a neefektívne. Vo viacerých členských štátoch nie je možné podnik reštrukturalizovať prv, než sa dostane do platobnej neschopnosti. Pokiaľ ide o druhú šancu, v súvislosti s dĺžkou lehoty na oddlženie pretrvávajú značné rozdiely.

Takéto rozdielne právne rámce jednotlivých členských štátov vedú k právnej neistote, dodatočným nákladom pre investorov pri posudzovaní rizík, menej rozvinutým kapitálovým trhom a k pretrvávaniu prekážok brániacich efektívnej reštrukturalizácii životaschopných spoločností v EÚ vrátane cezhraničných skupín podnikov.

V tejto súvislosti bola v rámci akčného plánu pre úniu kapitálových trhov z roku 2015 oznámená legislatívna iniciatíva týkajúca sa platobnej neschopnosti podnikov, v ktorej figuruje aj včasná reštrukturalizácia a druhá šanca. Zámerom tejto iniciatívy je riešiť najdôležitejšie prekážky brániace voľnému pohybu kapitálu, pričom iniciatíva bude vychádzať z dobre fungujúcich vnútroštátnych režimov. V stratégii jednotného trhu bola oznámená podpora podnikateľov prostredníctvom právnych predpisov, v ktorých sa stanovuje regulačné prostredie, ktoré by podnikateľom uľahčilo zvládať zlyhanie bez toho, aby ich to odrádzalo od opätovného skúšania nových nápadov.

V „správe piatich predsedov“ z júna 2015, ktorá sa zaoberala témou „dobudovania hospodárskej a menovej únie v Európe“, sa uvádzalo, že medzi najpálčivejšie problematické oblasti, ktoré bránia integrácii kapitálových trhov v eurozóne a mimo nej, patrí práve oblasť konkurzného práva.