EuropskeNoviny.sk
BRUSEL / Na pôde Európskeho parlamentu sa koncom septembra uskutočnila diskusia na tému podpory nezávislého života ľudí so zdravotným postihnutím. Podujatie vyvrcholilo pochodom účastníkov v bruselskej štvrti, kde sa európske inštitúcie koncentrujú. Desiatky vozíčkarov aj týmto spôsobom opätovne vyzývali Komisiu k aktivite a k legislatívnym zmenám, ktoré by im umožnili žiť samostatnejšie.
Akciu zorganizoval poľský poslanec Marek Plura (EĽS, Občianska platforma), ktorý je sám na invalidnom vozíku. Iniciatívu v tejto oblasti privítala aj europoslankyňa Jana Žitňanská (EKR, NOVA), ktorá sa problematike dlhodobo venuje. „Ľudia so zdravotným postihnutím chcú samostatne fungovať. Väčšinou sú však odkázaní na život v ústavnom zariadení, či na izoláciu doma. Aj táto konferencia potvrdila, že ak chceme otvoriť dvere pre týchto ľudí do spoločnosti, prvým kľúčom k inklúzii sú osobní asistenti,“ vysvetľuje Žitňanská. Hoci sú podmienky ich pridelenia v členských štátoch rôzne, spoločným menovateľom je nedostatok financií, ktoré do tejto oblasti podpory smerujú.
Konferencia poukázala na súčasnú situáciu a prekážky v niektorých členských štátoch. V Spojenom kráľovstve ide podľa predstaviteľov organizácie DPAC o vážne a systematické porušovanie ľudských práv. „Príspevky pre ľudí so zdravotným postihnutím boli iba polovičné oproti tým z polovice 90.rokov. Toto podfinancovanie zo strany vlády ohrozuje možnosť týchto ľudí žiť nezávisle.“
Naopak pozitívnym lídrom v Európe je dlhodobo Švédsko. Krajina v roku 1993 zaviedla inštitút osobného asistenta pre ľudí so zdravotným postihnutím ako základné ľudské právo. Odvtedy stúpol počet takýchto asistentov zo 7 až na 16 tisíc. Ako však povedal Bengt Westerberg, bývalý minister sociálnych vecí a podpredseda vlády Švédska, aj v tejto krajine sa stav postupne zhoršuje a v súčasnosti na osobných asistentov neputuje dostatočné množstvo financií. Dôsledkom je, že priznanie osobného asistenta ľuďom so zdravotným postihnutím je stále zriedkavejšie. Napriek týmto trendom, situácia vo Švédsku je ešte stále prijateľná v porovnaní s inými krajinami.
Oveľa horšia situácia je napríklad v Bulharsku, kde podľa zástupcov Centra pre nezávislý život v Sofii, dostávajú ľudia na asistenciu od štátu príspevky približne 60 eur mesačne a opatrovatelia v centrách sú často neľudskí a nemajú na svojich klientov ani dostatok času. Podľa Jany Žitňanskej je situácia dramatická aj na Slovensku. “Osobne poznám niekoľko ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí by chceli pracovať, cestovať a žiť dôstojne a nezávisle, no majú problémy si nielen nájsť asistenta, ale si ho aj udržať. Málokto sa totiž podujme vykonávať toto náročné povolanie za súčasných finančných podmienok.”
Podujatie vyvrcholilo presunom asi stovky vozíčkarov od Európskeho parlamentu až ku Komisii, ktorí v sprievode fotografov a médií volali po naplnení ich základných práv.
„Je až zarážajúce, že v 21. storočí musíme ešte stále riešiť to, čo by malo byť základným ľudským právom,“ vyjadrila sa europoslankyňa Jana Žitňanská. „Veľmi týmto ľuďom fandím a plne túto iniciatívu podporujem. Už len to, že prišli bojovať osobne za svoje práva, svedčí o ich ohromnej životnej sile a odhodlaní. Tak vysokú účasť na demonštrácii určite mnohí nečakali, predstavuje akési zrkadlo súčasnej situácie v Európe. Ak sa niečo nezmení, protesty môžu byť v budúcnosti rozsiahlejšie,” uzavrela europoslankyňa.
