EuropskeNoviny.sk
Ide o súčasť pracovného programu Komisie na rok 2016 a úsilie Komisie o uľahčenie mobility pracovnej sily, zabezpečenie spravodlivosti pre tých, ktorí sa sťahujú, ako aj pre daňovníkov a poskytnutie lepších nástrojov na spoluprácu medzi orgánmi členských štátov. Návrh modernizuje súčasné pravidlá tak, aby boli spravodlivé, zrozumiteľné a dali sa ľahšie presadzovať.
Bez pravidiel EÚ o koordinácii sociálneho zabezpečenia by nebol možný voľný pohyb osôb. Tieto pravidlá zaručujú, že neprídete o sociálnu ochranu, keď sa presťahujete do iného členského štátu. Existujú od roku 1959 a pravidelne sa aktualizujú tak, aby boli primerané a reagovali na sociálnu a hospodársku realitu v EÚ.
Návrh revízie odzrkadľuje politický záväzok tejto Komisie dosiahnuť spravodlivú mobilitu pracovnej sily. Je vyvážený a uľahčuje voľný pohyb pracovníkov, pričom chráni ich práva, a zároveň posilňuje nástroje, vďaka ktorým vnútroštátne orgány môžu bojovať proti rizikám zneužívania alebo podvodov. Vytvára užšie prepojenie medzi miestami, kde sa vyplácajú príspevky a kde sa požadujú dávky, čím sa zabezpečí spravodlivé rozdelenie finančnej záťaže medzi členskými štátmi.
Komisárka pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssenová uviedla: „Voľný pohyb je základné právo našej Únie a občania si ho mimoriadne cenia. Prináša výhody pre pracovníkov, zamestnávateľov a hospodárstvo všeobecne, lebo pomáha riešiť nedostatok pracovných síl a chýbajúce zručnosti.Pracovnú mobilitu potrebujeme, ak máme obnoviť hospodársky rast a konkurencieschopnosť. Mobilita však musí byť založená na jasných, spravodlivých a presaditeľných pravidlách. O to ide v našom návrhu na aktualizáciu pravidiel EÚ o sociálnom zabezpečení: zaručuje voľný pohyb, chráni práva občanov, a zároveň posilňuje nástroje na riešenie možného zneužitia.“
V návrhu sa aktualizujú pravidlá EÚ v týchto štyroch oblastiach:
1. Dávky v nezamestnanosti:
- Uchádzači o zamestnanie môžu preniesť svoje dávky v nezamestnanosti namiesto súčasného minimálneho obdobia troch mesiacov počas aspoň šiestich mesiacov. Tak budú mať väčšiu šancu nájsť si prácu, čím sa pomôže riešiť otázka nezamestnanosti a nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami v celej EÚ.
- V prípade cezhraničných pracovníkov, ktorí žijú v jednej krajine, pracujú v inej a vracajú sa domov minimálne raz za týždeň, by sa stal zodpovedný za vyplácanie dávok v nezamestnanosti ten členský štát, kde pracovali počas posledných 12 mesiacov. To odzrkadľuje zásadu, že vyplácať dávky by mal členský štát, ktorý prijímal príspevky.
- Pred tým, než sa nezamestnaný môže uchádzať o dávky v nezamestnanosti na základe predchádzajúcej pracovnej činnosti v inom členskom štáte, môžu členské štáty vyžadovať, aby na ich území pracoval aspoň tri mesiace.
2. Dávky dlhodobej starostlivosti:
V tomto návrhu sa objasňuje, čo sú dávky dlhodobej starostlivosti a kde o ne občania využívajúci právo na voľný pohyb môžu žiadať. To zabezpečí väčšiu právnu istotu pre rastúcu skupinu občanov v našich starnúcich spoločnostiach využívajúcich dlhodobú starostlivosť.
3. Prístup ekonomicky nečinných občanov k sociálnym dávkam:
Na základe judikatúry Európskeho súdneho dvora sa v návrhu objasňuje, že členské štáty sa môžu rozhodnúť priznať dávky sociálneho zabezpečenia občanov využívajúcim právo na voľný pohyb, ktorí sú ekonomicky neaktívni – teda tým, ktorí nepracujú ani si aktívne nehľadajú zamestnanie a nemajú zákonné právo na pobyt na ich území. Ekonomicky neaktívni občania majú zákonné právo na pobyt len vtedy, keď disponujú prostriedkami na živobytie a komplexným zdravotným poistením.
4. Koordinácia sociálneho zabezpečenia pre vyslaných zahraničných pracovníkov:
Komisia navrhuje posilniť administratívne pravidlá koordinácie sociálneho zabezpečenia pre vyslaných zahraničných pracovníkov. Chce zabezpečiť, aby vnútroštátne orgány mali k dispozícii správne nástroje na overenie statusu sociálneho zabezpečenia takýchto pracovníkov, a zároveň stanovuje jasnejšie postupy spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov na riešenie potenciálnych nekalých praktík alebo zneužívania.
Napokon treba dodať, že návrhom sa nemenia existujúce pravidlá o prenosnosti prídavkov na dieťa. Nepredpokladá sa indexácia prídavkov na dieťa: za vyplácanie prídavkov na dieťa je aj naďalej zodpovedná krajina, kde pracuje rodič alebo rodičia, a túto sumu nemožno upraviť, ak dieťa býva inde. V EÚ sa menej ako jedno percento prídavkov na dieťa prenáša z jedného členského štátu do druhého.
Celkovo sa navrhovanými zmenami zvýši transparentnosť, právna istota a spravodlivosť v prospech občanov využívajúcich právo na voľný pohyb, verejných orgánov, zamestnávateľov aj daňových poplatníkov. Uľahčujú voľný pohyb a zároveň poskytujú členským štátom lepšie nástroje na zabraňovanie zneužívaniu.
Súvislosti
EÚ poskytuje pravidlá na koordináciu vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia a zabezpečuje sociálnu ochranu pri pohybe v rámci Európy (to zahŕňa EÚ 28, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko).V spomínaných pravidlách sa len upravuje koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia s cieľom určiť, ktorému systému občan využívajúci právo na voľný pohyb podlieha. Pravidlami za zabraňuje tomu, aby niekto v cezhraničnej situácii zostal bez sociálnej ochrany alebo profitoval z dvojitého krytia.
Každý členský štát sám rozhoduje o prvkoch svojho systému sociálneho zabezpečenia vrátane druhu poskytovaných dávok, podmienok oprávnenosti, spôsobu výpočtu dávok a druhu príspevkov, ako aj všetkých oblastí sociálneho zabezpečenia ako starobné dôchodky, poistenie v nezamestnanosti či rodinné dávky, pokiaľ sú takéto vnútroštátne príspevky v súlade so zásadami práva EÚ, najmä pokiaľ ide o rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu. V tomto kontexte môžu členské štáty voľne monitorovať vývoj vyplácania týchto dávok, a to aj občanom žijúcim v iných členských štátoch. Pri výmene takýchto informácií zohráva osobitnú úlohu Správna komisia pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia.
Revízia pravidiel koordinácie sociálneho zabezpečenia bola ohlásená v pracovnom programe Komisie na rok 2016 ako súčasť širšieho úsilia Komisie o podporu voľného pohybu pracovníkov.
