Posledná otázka je najdôležitejšia – dokedy to pôjde takto ďalej?

Dlh eurozóny presahuje 90% HDP a naďalej rastie. Ten 1-2 % rast, ktorý do blízkej budúcnosti predpokladajú optimisti, môže nárast dlhu pribrzdiť, ale len so šťastím zastaviť a takmer určite nie obrátiť. Demografický posun naďalej pokračuje a viaceré štáty dosiahli mierne zlepšenie aktuálnej fiškálnej situácie len vďaka zvyšovaniu daní, jednorazovým opatreniam a odsunutým kapitálovým výdavkov, čo sa nedá realizovať donekonečna.

Celý región je stále viac zaťažovaný čoraz nezmyselnejšími reguláciami, cieľmi, programami a politikami (mojim súkromným favoritom je regulácia objemu splachovacích nádržiek), ktoré predstavujú ďalšiu záťaž pre ekonomiku.

Táto stagnácia môže trvať mesiace, ale aj roky. Rok 2014 môže byť taký istý, ako ten odchádzajúci. Plný ťahaníc o konečnú podobu bankovej únie, o to čo má kto zaplatiť zo svojho a čo pôjde so spoločného. So správami o 0,2% raste HDP a o deficitoch, ktoré už naozaj budúci rok budú nižšie ako 3%. Alebo sa dočkáme na začiatku nenápadného pádu tej či onej banky, ktorý ale v konečnom dôsledku spustí lavínu, ktorá zmení eurozónu.

Neviem ako to s Európou bude. Ale viem, že osobné šťastie nezáleží len na ekonomickom vývoji, preto vám za celý INESS prajem v roku 2014 všetko dobré, alebo rovno najlepšie.

Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.