Edit Bauer, promovaná ekonómka a sociologička, na Slovensku činná ako podpredsedníčka SMK, pôsobí ako poslankyňa Európskeho parlamentu už od roku 2004. Okrem iného bola členkou výboru EP pre občiansku slobodu, spravodlivosť a vnútorné veci a výboru EP pre práva žien a rovnosť pohlaví.
V Europarlamente nie ste žiaden nováčik. Ak by ste sa mali možnosť znovu rozhodnúť, išli by ste ešte do toho?
Myslím si, že mať možnosť formovať európsku politiku je mimoriadne veľká výzva. V súčasnosti sa čím ďalej, tým viac potvrdzuje nevyhnutnosť spolupráce medzi jednotlivými európskymi štátmi. Naše „malé štáty“ nemajú inú možnosť prežiť v tejto veľkej globalizačnej súťaži, ako len v jednote s druhými štátmi. Aj napriek rôznym nesplneným očakávaniam a sklamaniam a zbytočným ilúziám je pre mňa táto práca veľkou motiváciou a určite neľutujem, že som vstúpila na pôdu európskej politiky.
Aké pracovné úspechy, respektíve neúspechy sprevádzajú vaše doterajšie pôsobenie v EP?
Našťastie je tých neúspechov podstatne menej, takže dovolím si preto začať pozitívnejšie. Najviac hrdá som na legislatívu týkajúcu sa boja proti obchodovaniu s ľudskými bytosťami, ktorej dôležitosť rastie spolu s počtom obetí tejto zločineckej činnosti a to neuveriteľnou rýchlosťou, za čo môže aj otvorenie shengenských hraníc . Táto legislatíva poveruje orgány činné v trestnom konaní právomocou konfiškovať majetok a zmrazovať účty zločineckých organizácií okrem iného a predovšetkým na účely ochrany a odškodnenia obetí, čo pokladám za veľký úspech nielen európskeho charakteru. Tiež si myslím, že dobrú prácu sme odviedli aj mojim podielom spravodajcu na konzulárnej ochrane európskych občanov využívajúc tú klauzulu lisabonskej zmluvy, ktorá hovorí, že európsky občan sa môže obrátiť na ktorúkoľvek ambasádu, ktorýkoľvek konzulát iného členského štátu a musí sa mu dostať podobnej, alebo rovnakej pomoci, ako by dostal vlastný občan. Do tretice pevne verím, že aj naša aktuálna, ešte nedokončená legislatíva, bude mať podobný úspech ako tie predošlé. Ide o opatrenia na zamedzenie diskriminácie mobilných pracovníkov, pracujúcich v iných členských štátoch, na základe ich občianstva.
Za neúspech pokladám napríklad aj to, keď v európskom parlamente prepadne správa. V mojej správe išlo o odbremenenie prepravcov, samostatne zárobkovo činných osôb, od zbytočnej administratívy, za ktorú pokladám aj evidovanie takzvaných dodatkových pracovných činností ako umývanie auta, či státie na colnici. Bola som presvedčená, že európsky parlament bude bojovať proti byrokracii takéhoto druhu, ale mýlila som sa.
Budúci rok nás čakajú eurovoľby. Máte v pláne znova kandidovať?
Na túto otázku vám v tomto momente žiaľ ešte neviem odpovedať. Ja sama ešte nie som rozhodnutá a samozrejme takéto rozhodnutie nie je len osobným rozhodnutím…
_________________
PHOTO redakcia/dub.