EuropskeNoviny.sk
S ministrom práce Jánom Richterom sme sa porozprávali o zamestnávaní mladých ľudí. Nielen u nás, ale v celej Európe je nezamestnanosť v katastrofálnych číslach. Slovensko sa aktuálne snaží na zamestnávanie využiť čo najviac prostriedkov z EÚ. Rovnako ako premiér, aj minister práce však hovorí o byrokracii, ktorá zbytočne spomaľuje čerpanie peňazí.
Premiér Fico spomenul prílišnú byrokraciu Európskej komisie práve pri realokácii zdrojov v rámci operačných programov. Stotožňujete sa s týmto názorom?
Osobne v tom vidím dve roviny. Jedna je klasický operačný program, ktorý funguje v rámci prístupovej dohody, kedy sa zdroje čerpajú za konkrétnych podmienok. Druhá rovina je tá, ktorú veľmi konkrétne pomenoval premiér. Súhlasím s ním, že potrebujeme ďaleko väčšiu flexibilitu v prípade nedočerpávania prostriedkov v istých programoch.
Mohli by ste byť konkrétnejší?
Reálnu potrebu vidíme práve vo vytvorení podmienok pre zamestnávanie mladých, na tom sa zhodne celá Európa. Nám sa podarilo realokovať (presunúť peniaze v rámci operačných programov, pozn.red.) 70 mil. EUR. Išlo to napríklad z operačného programu vzdelávania, kde hrozilo, že tieto prostriedky môžu prepadnúť. Nevyčerpané prostriedky by nemali ostať niekde visieť, ale mali by byť určené na takéto reálne potreby, ktoré sú prioritné v každej jednej krajine EÚ.
Ako sa konkrétne prejavuje nedostatočná flexibilita zo strany Európskej komisie?
Na národnej úrovni nie je možné rozhodnúť o presunutí prostriedkov z jedného operačného programu do druhého. Je k tomu potrebný jej súhlas. Do toho vstupujú aj klasické ľudské faktory. Je prirodzené, že na úrovni národnej vlády má záujem každý jeden minister minúť alokované prostriedky na svoje operačné programy. Čo sa týka EK, tak je to istá obdoba prístupu komisárov, ktorí tomu kladú zbytočné prekážky. Jednoducho, keď reálny stav ukáže, že krajina tieto prostriedky nevyčerpá, EK by mala flexibilne pristúpiť k podpore myšlienky realokácie.
O akú sumu žiadate z nového balíka europeňazí pre svoj rezort?
Celkové prostriedky predstavujú zhruba 2,1 miliardy EUR jednak na projekty zamestnanosti a samozrejme na sociálne inklúzie na budúce programovacie obdobie. Momentálne sme stále v štádiu, že tieto veci úplne dohodnuté nie sú. Pokiaľ nie je podpísaná prístupová dohoda v súvislosti s budúcim programovacím obdobím, tak tieto veci sú v štádiu rokovania reálne stále otvorené.
Aké sú hlavné prednosti nášho projektu v porovnaní s inými?
Na našom projekte si vysoko cením to, že nejde len o dotované miesto počas 12 mesiacov kedy prichádzajú peniaze, ale že je tam podmienka udržateľnosti ďalších 6 mesiacov. To sa pri ďalších projektoch v rámci krajín EÚ neobjavuje, resp. objavuje sa to veľmi málo. V tomto je prednosť nášho slovenského projektu a záujem zamestnávateľov tu je. Práve preto ho treba podporiť a zviditeľniť.
Z ktorej krajiny by sme si my mali brať najväčší príklad, čo sa týka zamestnávania mladých ľudí?
Pravidelne komunikujeme v rámci krajín V4, vymieňame si názory a treba povedať ,že máme približne rovnaké podmienky. Pomerne často komunikujeme s Rakúskom, ktoré má vzorové riešenia použitia prostriedkov pre aktívnu politiku trhu práce. Pri 4 až 5 percentnej nezamestnanosti má môj kolega v Rakúsku na aktívnu politiku trhu práce k dispozícii 1 miliardu Eur ročne. V porovnaní s našimi 180 miliónmi pri 13-14 percentnej nezamestnanosti je to diametrálne odlišné. Oni v maximálnej miere využívajú to, čomu sa chceme venovať aj my a to je vzdelávanie. Z hľadiska budúcnosti nebude možné bez ďalšieho vzdelávania a rekvalifikácie, či nadobudnutia nejakého odborného vzdelania pristúpiť k tomu, že firmy budú mať o ľudí záujem. Chceme veľmi úzko spolupracovať aj s konkrétnymi firmami, aby sme v prvom rade vzdelávali a rekvalifikovali ľudí pre reálne potreby trhu práce.
Ďakujeme za rozhovor, rozprávali sme sa s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Jánom Richterom.
