EuropskeNoviny.sk
Jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach bola rozhodujúcou otázkou pri prístupových rokovaniach do Európskej únie. Ján Figeľ nám odhalil zákulisie tejto problematiky.
Môžete nám priblížiť problém s atómovou elektrárňou v Bohuniciach?
Aj ako elektroinžinier som presvedčený, že to bola otázka hlavne politická, ani nie tak technická alebo bezpečnostno-technologická. Slovenská elektráreň V1 spĺňala bezpečnostné normy, ale na západe sa vytvorila po roku 1986 atmosféra veľmi prísnych pomerov a podmienok pre staršie typy jadrových elektrární. Po tom, čo vybuchol Černobyľ a zasiahol veľké územia – mnohých ľudí pripravil o život alebo o zdravie, sa v roku 1997 na úrovni G7 (skupina najsilnejších ekonomík) v Mníchove prijali striktné opatrenia v oblasti investícií a rozhodnutí modernizácie starších elektrární. Tam bolo vyjadrené rozhodnutie, ktoré znamenalo, že staršie typy jadrových reaktorov voronežského typu nie je možné modernizovať „rozumnými“ nákladmi. Do tohto rámca zapadali dva slovenské bloky, ďalej bloky v Litve a Bulharsku.
Ako reagovalo Slovensko?
V danom období, slovenská vláda (najprv Jozefa Moravčíka a potom Vladimíra Mečiara) prijala dôležité rozhodnutia v tomto smere. V roku 1994 rozhodla, že sa postaví nová jadrová elektráreň v Mochovciach a najneskôr do roku 2000 bude blok V1 v Jaslovských Bohuniciach odstavený. Tento blok totiž dostával len jednoročné licencie na svoje prevádzkovanie, pretože nespĺňal niektoré parametre. V rámci 90-tych rokov bolo následne prijaté aj rozhodnutie o modernizácii elektrárne v Bohuniciach a investovali sa rozsiahle prostriedky do týchto objektov. V neskoršom období táto elektráreň spĺňala bezpečnostné rozhodnutia, ale čo sa udialo medzitým, bol celý prístupový proces (do EÚ) v rámci ktorého Slovensko muselo prijať rozhodnutie o skoršom odstavení dvoch blokov s tým, že Únia sa bude podieľať na kompenzácii primeraných oprávnených nákladov. Tento záväzok bol nevyhnutný pre začatie rokovaní, a tak Dzurindova vláda v roku 1999 takéto rozhodnutie prijala s tým, že odmietla tlaky na odstavenie v roku 2000, ktoré prednášalo veľmi hlasito najmä Rakúsko. Požadovala neskoršie odstavenie v horizonte až v roku 2014 a kompromisom bol potom model postupných dvoch krokov koncom roku 2006 a 2008.
V akej výške boli kompenzácie za odstavenie blokov?
Slovensko dostalo v predvstupovom období celkovo 190 miliónov. Na prvých sedem rokov odstávky sa nám podarilo vynegociovať 437 miliónov EUR. Často je téma jadrovej energetiky zneužívaná… Keby Slovensko neprijalo rozhodnutie, proces by sa nezačal. Ten „vlak“ by odišiel bez nás. Keby sme neprijali rozumné rozhodnutia, ktoré znamenajú aj významné rozsiahle finančné kompenzácie, tak Francúzsko – dnes jadrovo snáď najvýraznejšia krajina EÚ – by nerozhodlo o najväčšej investícii v trnavskom regióne. Mám na mysli fabriku PSA Peugeot Citröen, ktorá je moderná, konkurencie schopná a ktorá je dobrou alternatívou pre zamestnanosť v regióne a na celom Slovensku, pretože to znamená aj množstvo subdodávok a perspektív pre slovenský priemysel.
Ďakujeme za rozhovor, na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal predseda KDH a zároveň bývalý eurokomisár Ján Figeľ.
