Brusel Rusku: Stiahnite vojenské sily z Ukrajiny!

Rusko musí okamžite stiahnuť svoje vojenské sily z územia Ukrajiny, uvádza sa v uznesení, ktoré vo štvrtok schválil Európsky parlament. Poslanci v ňom odsúdili obsadenie Krymu ako akt agresie Ruska, ktorý je porušením medzinárodného práva. Referendum na Kryme o pripojení sa k Ruskej federácii považuje Európsky parlament za protizákonné. Poslanci tiež varujú pred krokmi, ktorými Rusko ohrozuje bezpečnosť EÚ. 

Uznesenie dôrazne odsudzuje obsadenie Krymu, ktoré Parlament považuje za akt agresie zo strany Ruskej federácie, a vyzýva na okamžitý odsun všetkých vojenských síl, ktoré sa nezákonne zdržiavajú na území Ukrajiny. Kroky Ruska sú podľa poslancov jasným porušením medzinárodného práva, Charty OSN, Helsinského záverečného aktu OBSE, Budapeštianskeho memoranda o bezpečnostných zárukách z roku 1994 a ďalších zmlúv, dohôd a záväzkov, a ohrozujú bezpečnosť EÚ.

Krymské referendum? Protizákonné!

Poslanci odsúdili pripravované referendum o otázke pripojenia Krymu k Ruskej federácii, ktoré by sa malo uskutočniť už túto nedeľu (16.03.), ako aj rozhodnutie nezákonných a samozvaných orgánov Krymu vyhlásiť 11. marca tohto roku nezávislosť.

Podľa ukrajinskej ústavy môže Krymská autonómna republika organizovať referendá iba o miestnych otázkach, a nie o úprave medzinárodne uznaných hraníc Ukrajiny, uvádza sa v uznesení. Európsky parlament preto referendum, ako aj vyhlásenie nezávislosti Krymu, považuje za nelegitímne a protizákonné.

Nepodložené ruské obvinenia

Text uznesenia odmieta Ruskom deklarovaný cieľ ochrany rusky hovoriaceho obyvateľstva na Kryme ako „úplne neodôvodnený,“ nakoľko sa toto obyvateľstvo nestretlo, ani sa nestretá s nijakými prejavmi diskriminácie. Poslanci tiež rozhodne odmietli ruskú propagandu, podľa ktorej sú demonštranti proti Janukovyčovej politike fašistami.

Ochrana menšín

Parlament však zároveň požiadali ukrajinskú vládu, aby chránila a dodržiavala práva národnostných menšín, vrátane rusky hovoriacich Ukrajincov. Poslanci tiež pripomenuli svoju výzvu na zavedenie nového jazykového režimu, ktorý by podporoval všetky menšinové jazyky.

Uznesenie v tejto súvislosti privítalo rozhodnutie úradujúceho prezidenta Ukrajiny o vetovaní zákona, ktorý by obmedzil právo na používanie menšinových jazykov v krajine.

Podľa Parlamentu je nevyhnutné, aby EÚ vystupovala voči Rusku jednotne a aby podporovala právo jednotnej Ukrajiny na slobodné určenie si svojej budúcnosti.

Poslanci privítali rozhodnutie Európskej rady zo 6. marca o prerušení dvojstranných rozhovorov s Ruskom o partnerstve a o liberalizácii vízového režimu. V prípade pripojenia Krymu k Ruskej federácii by EÚ mala rýchlo zaviesť embargo na vývoz zbraní a technológií dvojakého použitia, obmedziť vydávanie víz, pristúpiť k zmrazeniu účtov a prijať ďalšie opatrenia proti ruským spoločnostiam a ich dcérskym podnikom, a to najmä v energetickom odvetví, v súlade s právom EÚ.

Poslanci privítali rozhodnutie EÚ o poskytnutí balíka finančnej pomoci Ukrajine v hodnote 11 miliárd eur, ako aj jej pripravenosť podpísať s Ukrajinou politickú kapitolu asociačnej dohody a znížiť colné poplatky pre ukrajinský vývoz do EÚ. Parlament však Úniu zároveň vyzval na urýchlenie liberalizácie vízového režimu s Ukrajinou a na okamžité zavedenie dočasných, veľmi jednoduchých a cenovo dostupných postupov vydávania víz pre ukrajinských občanov na úrovni EÚ aj členských štátov.

Poslanci  tiež zdôraznili, že parlamentná spolupráca medzi Európskym parlamentom a ruskou Štátnou dumou a Radou federácie nemôže pokračovať, akoby sa nič nedialo.

„Ruská agresia na Kryme je jasným narušením ukrajinskej suverenity a referendum je pokusom tento stav zacementovať. Ukrajina je európskou záležitosťou. Musíme sa proti tomu hlasne a jednoznačne postaviť a využiť všetky politické a diplomatické prostriedky k mobilizácii medzinárodného spoločenstva a zvráteniu tejto situácie,“ uviedol poslanec Eduard Kukan (EPP, SK).