Euroúradníkom vadí nová povinnosť značiť si príchod a odchod do práce

Niežeby euroúradníkom nevadilo nič. Napríklad im vadí nová povinnosť značiť si príchod a odchod do práce. Po predĺžení pracovného času na 40 hodín týždenne je to ďalšia rana pre zdieraných eurobyrokratov. Podľa nich by mal byť pracovný vzťah založený na dôvere a nie „nadmerných kontrolách.“ Pravda je, že niekedy by sme boli radšej, keby do tej práce nechodili…

V posledných dňoch bola EÚ štedrá. Podľa očakávania pripravila šťavnatý darčekový kôš pre Ukrajinu, ktorý obsahuje 1,6 miliardovú pôžičku, 1,4 miliardový grant, 3-miliardový úver a 5 miliárd z Banky pre obnovu a rozvoj.

Tešiť sa môže aj centrálna Afrika, najmä lokálni politici. EÚ na roky 2014-2020 schválila desiatim krajinám pomoc 3 miliardy eur. Celková zahraničná pomoc dosiahne 6 miliárd eur. Vládcovia Rwandy či Konga sa už tešia, ako si pozlátia ďalší samopal. Miestni obyvatelia až tak nadšení nie sú, zahraničná pomoc pre nich znamená rastúce ceny, likvidáciu domáceho podnikania a palivo pre korupciu, čo napomáha udržaniu zúfalého stavu tohto kontinentu. To v Bruseli ale nikoho nezaujíma, treba si odfajknúť položku humanitárna pomoc.

Francúzi sa zaradeniu medzi krajiny s nadmernými makroekonomickými nerovnováhami vyhli

Francúzi sa zaradeniu medzi krajiny s nadmernými makroekonomickými nerovnováhami vyhli, hoci pred dvoma týždňami ohlásili, že nesplnia pravidlo 3% deficitu tento a ani nasledujúci rok. Prílivu kritiky za nízku konkurencieschopnosť už nie, ale na tú si pomaly zvykajú. Aj v reakcii na túto z nekonečného radu výnimiek z rozpočtových pravidiel vznikol nemecký dokument podporený Fínskom, ktorý upozorňuje na neúčinnosť Paktu stability a rastu v súčasnom nastavení. Komisia má moc rozhodnúť, kedy vláda porušuje dohodnuté pravidlá úmyselne a kedy je to mimo jej síl, čo je samo o sebe nezmysel, keďže vláda môže vždy ovplyvniť rozpočet, aj keby krajinu zasiahlo tsunami. Rozhodovanie Komisie je však naviac absolútne arbitrárne. Dokument navrhuje ako riešenie zriadenie inštitúcie, ktorá by snahu krajín stlačiť svoje deficity nezávisle vyhodnocovala. Nanešťastie, autori zjavne nepochopili, že taká inštitúcia nikdy nebude nezávislá.

Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.