Ľubomír Vážny
Ľubomír Vážny, podpredseda Vlády SR. PHOTO: redakcia/archív Ľ.V.

Ľubomír Vážny: Čerpať eurofondy môžeme od polovice roku 2014

Ľubomír Vážny
Ľubomír Vážny, podpredseda Vlády SR.
PHOTO: redakcia/archív Ľ.V.

Bývalý minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, v súčasnosti podpredseda vlády SR, ktorý má v gescii Centrálny koordinačný orgán pre riadenie fondov EÚ. Sústreďuje sa najmä na Partnerskú dohodu a čerpanie financií z eurofondov.

Mohli by ste nám predstaviť vašu funkciu?

Som zodpovedný za veľké investície s predpokladaným nákladom vyšším ako 1 miliarda € a za prípravu a koordináciu eurofondov. Ťažisko je teraz na najvýznamnejšom dokumente, ktorým je Partnerská dohoda na roky 2014 – 2020 medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou. V podstate je to strategický dokument, ktorý definuje podmienky, pravidlá, ako aj obsah a rozsah euro pomoci na roky 2014 -2020.

S akými problémami sa najčastejšie stretávate pri vašej práci s eurofondami?

V čerpaní eurofondov za roky 2007-2013 nie sme vo veľmi dobrom stave. Vyčerpali sme 5,7 miliardy čistých euro peňazí bez kofinancovania štátneho rozpočtu. Samozrejme k tomu ešte treba prirátať peniaze kofinancovania štátneho rozpočtu a prostriedky konečného prijímateľa. Menšiu polovicu približne 49% z 11,5 miliardy z celkovej sumy na roky 2007-2013. V rokoch2014 a2015 ich musíme ešte dočerpať. Treba povedať, že príčinou problémov je najmä politický cyklus v dvoch rovinách. Prvá rovina je politický cyklus v exekutíve, čo znamená, že keď sa vystriedajú po demokratických voľbách vládne garnitúry, tak majú ambíciu vždy zmeniť priority, zmeniť programy a tzv. rozbehnutý vlak sa zastaví a ťažko sa potom znovu rozbieha. Druhá rovina sú administratívne kapacity. Na Slovensku je viac ako 2000 úradníkov, ktorí sa zaoberajú eurofondami. Špičku tvorí približne 200-300 úradníkov. Tí bývajú vymenení pri zmene politickej garnitúry. To spôsobuje otrasy. Nám to spôsobilo problémy aj teraz. Samozrejme máme ambíciu dočerpať eurofondy do roku 2015 kedy už bude konečný termín. Dúfam, že to vyjde.

Aké sú vaše predpoklady ohľadne čerpania nového obdobia 2014 – 2020? Ako by sa situácia mohla zlepšiť?

To je ako keby ste sa opýtali nejakého meteorológa, aké bude počasie v roku 2020. Našou ambíciou je, aby sme eurofondy vyčerpali na 100%  do konca roku 2023, ale je to podmienené viacerými faktormi. Dôležité je, že to zásadné už máme za sebou. Blížime sa totiž v negociácii Partnerskej dohody (PD) do finále. Čo je veľmi dobré, lebo sme v prvej trojke až päťke krajín EÚ, ktoré sú naozaj na špici pripravenosti PD. Za vyše roka práce, čo robím na tomto poste, sa nám podarilo akcelerovať prípravu Partnerskej dohody. Spočiatku sme boli na konci krajín EÚ a teraz sme sa dostali na špicu v úrovni dokumentu a pripravenosti. Partnerská dohoda hovorí o obsahu, podmienkach a všetkom čo s tým súvisí. Je potrebné ešte dopracovať a vo vláde schváliť Systém riadenia, ktorý hovorí o procesoch, a tieto musia byť za účelom programovania a implementácie zadefinované. V týchto procesoch je aj riešenie, alebo návrh na riešenie politického cyklu, ale aj iných citlivých tém ako napríklad korupcia.

Naše motto je urobiť to najjednoduchšie ako sa to dá a znovu zatraktívniť eurofondy medzi konečnými prijímateľmi. Stále totiž tvrdia, že sú s fondami problémy a prirovnávajú to k behu na dlhé trate a nekonečnému procesu. Snažíme sa tento proces viac stransparentniť, zrýchliť a urobiť najrýchlejšie ako sa len dá pri zachovaní tej kontroly, čo je definovaná nariadením Európskej Komisie.

Viac..  Europoslanec Peter Pollák: Niektoré plány európskych politikov sú nerealizovateľné

Čo považujete za svoj najväčší úspech čo sa týka eurofondov?

Najväčším úspechom je Partnerská dohoda. Je to veľmi zložitý dokument. V zásade  princíp partnerstva, ktorý je v nadpise, je nielen vo vzťahu k EK, ale najmä vo vzťahoch na národnej úrovni. Na národnej úrovni, hoci nie od všetkých subjektov, ale od niektorých som vnímal  partnerstvo tak – prideľ mi peniaze, čo ma je po iných. Toto predstavuje iný princíp partnerstva. Je založený na konsenze, ktorý sa rodil pomerne ťažko medzi rezortmi a socioekonomickými partnermi v pripomienkovom konaní.

Ale dosiahli sme cieľ, čo je jeden z najväčších úspechov. Akcelerácia procesov znamenala, že môžeme byť medzi prvými členskými krajinami vo finále na čerpanie eurofondov. V praxi to bude znamenať, že čerpanie nových eurofondov by sa mohlo začať už začiatkom druhého polroku 2014, čo je naozaj úspech. V predchádzajúcom programovom období sme prvé euro z fondov začali čerpať skoro po dvoch rokoch.

Za úspech ohľadne starých eurofondov považujem zavedenie určitého systému, akčných plánov a krízových manažmentov. V zásade sme definovali problémy v nečerpaní starých eurofondov. Ich výška bola cca 700 – 800 miliónov ohrozených s rizikom prepadnutia prostriedkov do konca roku 2013. Zavedením akčných plánov sme sa dostali na úroveň prepadnutých 13,6 mil. eur. Približne 400 miliónov eur zachránil predseda vlády, ktorý na politickej úrovni v EK presadil, aby sa uplatnilo pravidlo N+3.   Kúpili sme si rok času a musíme akcelerovať do konca roku 2014 s určitým objemom, ale najmä do roku 2015, kedy je konečný termín na čerpanie starých eurofondov.

Predtým ste pôsobil ako minister dopravy, nebolo ťažké sa preorientovať na úplne iný typ práce, ktorý eurofondy predstavujú?

Ako minister dopravy som mal veľké ťažisko práce aj na operačný program doprava, takže som poznal  problematiku eurofondov. Priznám sa ale, nie až do takej hĺbky a rôznorodosti projektov ako teraz.

V tzv. veľkých projektoch nad 50 miliónov eur, ktorých je v rezorte dopravy väčšina, som  riešil túto problematiku. Vtedy sme mali v rezorte cca 10-12 projektov ročne, pričom v eurofondoch sú ročne tisíce malých projektov so širokou škálou oprávnených aktivít.

Ďakujeme za rozhovor, na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal podpredseda Vlády SR  Ľubomír Vážny.

O hag

Odporúčame pozrieť

E. Brogiová: Zákon o slobode médií je súčasťou úsilia EÚ o posilnenie demokracie

Žurnalistiku a slobodné médiá budeme po súčasnom „informačnom zmätku“ opäť vnímať ako kľúčový prvok verejnej …

Consent choices