
V rámci Európskej únie (EÚ) máme nárok na zdravotnú starostlivosť, tak ako sa o tom dohodli ministri zdravotníctva ešte v roku 2007. Zdravotná starostlivosť sa dovtedy týkala len urgentných prípadov, ktorú zabezpečovali záchranné služby krajiny, v ktorej sa pacient nachádzal.
Únia však v roku 2011 prehodnotila a prepracovala Smernicu o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti ako o nároku občana Únie na akúkoľvek možnú zdravotnú starostlivosť, teda podľa všetkých dostupných možností.
V niektorých prípadoch však musí pacient požiadať svoju zdravotnú poisťovňu o súhlas so zákrokom v inej členskej krajine. Poisťovňa ho má možnosť odmietnuť v prípade pochybnosti o kvalite zákroku, alebo keď by mohol byť poskytnutý v domácej krajine v primeranej lehote. Členské štáty však jasne nezadefinovali, čo znamená „primeraná lehota“ a prečo je jej určenie nutné.
Na čo sa Smernica nevzťahuje sa dozviete v priloženom videu: