V Európe sú stále populárnejšie strany, ktoré sa z okrajov politického diania približujú do centra na úkor menšín a prisťahovalcov.
Populistické strany sa v parlamentoch členských krajín objavujú čoraz častejšie. Dnes tvoria približne 20% všetkých strán v Únii. Ich stúpajúca popularita rozvíja podľa analytikov extrémistické nálady, keďže takéto strany sa navonok tvária, že ich cieľom je bezpečnosť Európy pred menšinami a emigrantmi. Populisti vraj mnohokrát podporujú neznášanlivosť voči menšinám. V strednej Európe ide hlavne o Rómov a na západe o Moslimov.
Analytici tiež tvrdia, že populisti komunikujú s bežnými ľuďmi ich jazykom, a takto ich dokážu získať. K tomu im napomáha fakt, že strany v centre politiky riešia integráciu menšín „chladnokrvne“, bez osobitého prístupu k rôznorodým skupinám. Preto sa zdá, že okrajové strany prinášajú konkrétne riešenia, hoci ide o trestanie imigrantov a etnických menšín.
Šéf analytickej skupiny Think-tank Evropské hodnoty Radko Hokovský si myslí, že by sa tomu dalo predísť, keby sa téma integrácie presunula do centra politického diania. „Bolo by nevyhnutné stanoviť zástupcov strán, ktorí by sa aktívne vyjadrovali k tejto problematike. Takto by došlo k serióznej a dôstojnej debate ako integrovať menšiny a zavádzať riešenia.“
Podľa analytičky Centra pre výskum etnicity a kultúry na Slovensku Jarmily Lajčákovej sa aj na Slovensku dostávajú do popredia čoraz viac populistické strany. „Stúpajúcim preferenciám populistov na Slovensku napomáha dlhodobý mýtus o rómskom etniku, že sú ohrozením majoritnej spoločnosti,“
Rómovia sú u nás najväčšou etnickou menšinou s počtom asi 400 tisíc obyvateľov. Pritom Slovensko v roku 2004 prijalo tzv. antidiskriminačný zákon, ktorý ich má chrániť pred takýmito negatívami.