Odhaduje sa, že 8 – 12 % pacientov hospitalizovaných v EÚ zaznamenalo počas poskytovania zdravotnej starostlivosti nežiaduce udalosti, ako sú: nemocničné infekcie (približne 25 % nežiaducich udalostí), omyly pri podávaní liekov, pochybenia počas chirurgického zákroku, zlyhanie zdravotníckych pomôcok, chyby pri stanovení diagnózy a nesprávny postup na základe výsledkov testov. Približne 4,1 milióna pacientov v EÚ každoročne dostane nemocničnú infekciu, a najmenej 37 000 v dôsledku nej zomrie.
V balíku týkajúcom sa bezpečnosti pacienta, ktorý uverejnila Európska komisia, sa zdôrazňuje spôsob, akým sa Komisia a krajiny EÚ zameriavajú na riešenie problému bezpečnosti pacientov, pokrok dosiahnutý od roku 2012 a prekážky, ktoré sa majú prekonať s cieľom zlepšiť bezpečnosť pacienta, ako sa uvádza v odporúčaní Rady z roku 2009.
Hoci sa dosiahol významný pokrok v oblasti formovania vnútroštátnych programov týkajúcich sa bezpečnosti pacienta a zavedenia systémov, ktoré pacientom umožnia nahlásiť nežiaduce účinky, je pred nami ešte dlhá cesta, pokiaľ ide o vykonávacie ustanovenia o posilnení postavenia pacienta a najmä o vzdelávaní a odbornej príprave zdravotníckych pracovníkov. Uverejnené dokumenty sa premietnu do procesu reflexie, ktorý v súčasnosti prebieha, pokiaľ ide o budúce opatrenia na úrovni EÚ v oblasti bezpečnosti pacientov a kvality zdravotnej starostlivosti.
Európsky komisár pre zdravie Tonio Borg uviedol: „Dobrou správou je, že väčšina členských štátov má v súčasnosti zavedené programy týkajúce sa bezpečnosti pacienta. Zlou správou je, že napriek takémuto pokroku pretrvávajú nežiaduce udalosti v zdravotníckych zariadeniach a bezpečnosť pacienta je zriedka súčasťou odbornej prípravy zdravotníckych pracovníkov.“
Balík pozostáva z troch dokumentov:
1. Správa o vykonávaní odporúčania Rady z roku 2009 o bezpečnosti pacienta
V odporúčaní Rady o bezpečnosti pacienta vrátane prevencie a kontroly nemocničných infekcií z roku 2009 sa predstavila globálna stratégia na úrovni EÚ so štyrmi oblasťami činnosti: 1. politiky a programy v oblasti bezpečnosti pacientov; 2. posilnenie postavenia pacientov; 3. podávanie správ o nežiaducich udalostiach a poučenie sa z chýb a 4. vzdelávanie a odborná príprava zdravotníckych pracovníkov.
Po správe z roku 2012 o vykonávaní odporúčania, v ktorej sa preukázal pokrok členských štátov a identifikovali oblasti, ktoré si vyžadujú ďalšie úsilie, dnešná správa poukazuje na ďalší pokrok za posledné dva roky najmä v týchto oblastiach:
- Rozvoj politík a programov v oblasti bezpečnosti pacienta: 26 krajín vypracovalo stratégie alebo programy v oblasti bezpečnosti pacientov, alebo ich dokončujú. Normy bezpečnosti pacientov sú v súčasnosti povinné v 20 krajinách (v roku 2012 v 11) a 19 krajín používa usmernenia týkajúce sa bezpečnosti pacientov.
- Systémy podávania správ a učenia sa o nežiaducich udalostiach: v súčasnosti existujú v 27 krajinách (v roku 2012 v 15), najmä na vnútroštátnej úrovni (21) a na úrovni poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (13). V súčasnosti je pravdepodobnejšie, že pacienti nahlásia, že boli počas poskytovania zdravotnej starostlivosti poškodení – v roku 2013 bolo 46 % správ o nežiaducich udalostiach, zatiaľ čo v roku 2009 iba 28 %.
- Posilnenie postavenia pacientov: 18 krajín informuje pacientov o normách bezpečnosti pacientov, bezpečnostných opatreniach na zabránenie alebo predchádzanie omylom, o práve na informovaný súhlas s liečbou, o postupoch podávania sťažností a o dostupnej náprave (v roku 2012 iba 5).
Pokiaľ ide o vplyv odporúčania, 21 z 28 krajín, ktoré odpovedali, uviedlo, že zvýšili informovanosť na politickej úrovni, 20 vyhlásilo, že zvýšili informovanosť v zdravotníckych zariadeniach, a 16 uviedlo, že vyvodili konkrétne opatrenia.
V správe sa však konštatuje, že je potrebné neustále úsilie na úrovni EÚ s cieľom zvýšiť bezpečnosť pacientov a kvalitu starostlivosti, a navrhuje sa zoznam opatrení vrátane vypracovania usmernení o informáciách pre pacientov, bezpečnosti pacientov a spoločnej definície kvality starostlivosti.
Pokiaľ ide o prevenciu nemocničných infekcií, v správe sa dospelo k záveru, že je potrebné vyvinúť väčšie úsilie najmä s cieľom zabezpečiť špecializovaných zamestnancov v oblasti kontroly infekcií v zdravotníckych zariadeniach a dostatočnú izolačnú kapacitu pre infikovaných pacientov.
2. Prieskum Eurobarometra o bezpečnosti pacientov a kvalite starostlivosti, ktorý sa uskutočnil v období od novembra do decembra 2013 vo všetkých 28 krajinách EÚ, ukazuje, že:
- O niečo viac ako polovica občanov EÚ (53 %) si myslí, že je pravdepodobné, že by pacienti mohli byť poškodení pri poskytovaní nemocničnej starostlivosti v ich regióne. Tento percentuálny podiel však značne kolíše v jednotlivých krajinách – od 82 % na Cypre po 21 % v Rakúsku.
- Ako v roku 2009 – keď sa uskutočnil posledný takýto prieskum, o niečo viac ako jedna štvrtina (27 %) občanov uviedla, že oni alebo člen ich rodiny zaznamenali nežiaducu udalosť počas poskytovania zdravotnej starostlivosti. Takýto názor bol pravdepodobnejší u občanov žijúcich v severných a západných oblastiach EÚ.
- Z tých, ktorí zaznamenali nežiaducu udalosť, ju 46 % nahlásilo, v porovnaní s 28 % v roku 2009, čo dokazuje výrazné zlepšenie postavenia pacientov. Toto zvýšenie bolo ešte výraznejšie v určitých krajinách, napr. vo Francúzsku (+ 61 %), v Španielsku (+ 40 %) a Luxembursku (+ 32 %).
- Napriek tomu sa v 37 % prípadoch nežiaduca udalosť vyhodnotila ako „nič sa nestalo“. V jednom z piatich prípadov však bolo doručené ospravedlnenie lekára alebo zdravotnej sestry, zatiaľ čo v 17 % prípadov bolo poskytnuté vysvetlenie týkajúce sa pochybenia zo strany zdravotného zariadenia.
3. Výsledky verejných konzultácií, ktoré prebiehali od decembra 2013 do februára 2014, ukazujú, že občianska spoločnosť (viac ako 90 %) stále v EÚ vníma bezpečnosť pacientov ako problém. Výsledky ukázali širokú podporu všetkých oblastí zlepšenia, ktoré zistila Komisia. Podľa respondentov najúčinnejšie opatrenia zahŕňajú zapojenie zdravotníckych odborníkov, záväzné vnútroštátne zákony, zapojenie organizácií pacientov a spoluprácu EÚ v oblasti bezpečnosti pacientov.
Okrem toho sa väčšina respondentov (72 %) domnieva, že rozšírenie rozsahu pôsobnosti opatrení EÚ z bezpečnosti pacientov na širšiu kvalitu starostlivosti by prinieslo značné výhody. Bezpečnosť pacientov sa považuje za výsledok vysokej úrovne starostlivosti, ktorá musí byť bezpečná, účinná a rešpektuje potreby a dôstojnosť pacientov.