EuropskeNoviny.sk
Donald Tusk sa stal našim prezidentom. Nie, Andrej Kiska nerezignoval – bývalý poľský premiér sa stal prezidentom Európskej rady, ktorému sa familiárne hovorí „prezident EÚ.“ Ak máte problém spomenúť si, kto je vašim odchádzajúcim prezidentom, poradím vám, že je to Herman van Rompuy. Najzaujímavejším momentom jeho päťročného pôsobenia v tejto funkcií bolo, keď ho Nigel Farage v Európskom parlamente verejne nazval mokrou handrou. Jeho nevýraznosť však principiálne nie je výčitka. Politik, ktorý nerobí nič, je častokrát lepší, ako politik plný iniciatívy. V Bruseli to platí dvojnásobne.
Novou ministerkou zahraničných vecí EÚ sa stala Federica Mogherini z Talianska. Jedna z mála žien v európskej, prepytujem, vláde. Zaujímavé najmä pri pohľade na Komisiu. Kým odchádzajúca Komisia mala žien deväť, do novej Komisie členské štáty nominovali žien len sedem (z 28 Komisárov). To je nepríjemný problém pre celú EÚ, keďže genderová vyrovnanosť patrí okrem objemu záchodových splachovačov k mimoriadne dôležitým témam v EÚ a Brusel všemožne tlačí na firmy, aby do vedenia nominovali viac žien. Začína sa to trocha podobať na vtipnú situáciu vo východnom bloku, kde ženy boli oslavované ako kombajnistky, či kozmonautky, ale okolo politbyra ani nepáchli. Ešte väčšia rana je to pre J-C Junckera, nadchádzajúceho Prezidenta Komisie. Okrem PR dôsledkov bude musieť čeliť aj možnosti, že Európsky parlament za novú Komisiu kvôli nízkemu počtu žien jednoducho nezahlasuje. Ženy treba ľúbiť – a nominovať!
A tak prosí a zastrašuje. Poslednou nominujúcou krajinou bolo Belgicko. Za ženu malo údajne sľúbené významný post Komisára pre hospodársku súťaž. Ale keďže nominovali chlapa, hrozí im post bezvýznamného Komisára pre vzdelanie, multikulturalizmus, multijazyčnosť a mládež. Perličkou je, že tento post (ešte pod mierne iným názvom) držalo v rokoch 2004-2010 Slovensko. Ani ste netušili, však?
Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.
