Ak ste trocha sledovali predchádzajúce udalosti, nie je to pre vás prekvapenie. Jeho meno v tejto súvislosti znelo často. Stoličky v Komisií nie sú o odbornosti, ale o o taktickom mocenskom manévrovaní krajín PIIGS a krajín jadra, fiškálnych holubov a jastrabov. Slováci vyfasovali slušné portfólio dopravy, naopak naši západní bratia nezatajili sklamanie. Dostali stoličku pre spravodlivosť, spotrebiteľov a genderovú rovnoprávnosť, ktorá patrí do kategórie „no niečo sme vymyslieť museli, keď ich je 28“. Štvrtina komisárov je staronových.
Najspokojnejší je ale prezident komisie J-C Juncker. Nakoniec sa mu totiž podarilo uhnať viac žien a tak má nová Komisia deväť žien, čo aspoň na chvíľu schladí rozpálené hlavne zbraní bojovníkov za genderové práva, kvóty a porozumenie.
Centrálna banka Eurozóny troche prekvapujúco opäť znížila úrokové miery
V Komisii sa menia menovky, v ECB úrokové miery. Centrálna banka Eurozóny trocha prekvapujúco opäť znížila úrokové miery. Refinančný úrok poklesol z 0,15 % na 0,05 % a depozitný klesol z -0,1 % na -0,2 %. Cieľom je ale znova nafúknuť bilanciu ECB na úroveň, aká bola v roku 2012. Jedným z prostriedkov má byť nákup aktívami zaistených cenných papierov a dlhopisov. ECB chce rozdúchať tento trh, ktorý sa od začiatku krízy v roku 2008 prepadol o 80 %, bližšie detaily chce Draghi zverejniť v októbri. Je to také kompromisné „kvantitatívne uvoľňovanie light“.
Hlasovanie v ECB nebolo jednohlasné, proti bol údajne zástupca Bundesbanky Jens Weidmann. Ten už v júli tento program označil ako problematický a podporujúci socializáciu strát súkromných bánk. Bývalý šéfekonóm ECB Jürgen Stark v komentári pre noviny Handelsbaltt zase napísal, že ECB svojou monetárnou politikou podstupuje enormné riziko a je na najlepšej ceste stať sa „zlou bankou“, do ktorej ostatné banky odhodia svoje toxické aktíva.
Ako naštartovať ekonomický rast dumajú politici všetkých členských štátov. Napríklad poľský minister financií Matteusz Szczurek navrhol vytvoriť špeciálny fond so skromným objemom 700 miliárd euro. Ten by mal v Európe financovať investície z oblasti energetiky, infraštruktúry a obrany. Poraziť krízu míňaním? Niekedy stačí zodvihnúť kamene a tráva už porastie sama…
Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.