EuropskeNoviny.sk
Včera boli všetky oči na Škótsku, kde sukničkári hlasovali o nezávislosti od Británie. Prípadné odtrhnutie by pre tradicionalistickú Britániu znamenalo mnohé šoky – napríklad zmenu vlajky.
Rovnako veľký orech by to bol pre EÚ. Škótske územie je jej ( a jej predchodcov) súčasťou už štyri dekády a patrí tak k „starším zo starých“. Bol by to pre Brusel veľký precedens s nejasným výsledkom. Prípadné „vypadnutie“ krajiny z EÚ môže poslúžiť ako vzorový projekt pre euroskeptické snahy samotnej Británie, ale aj iných štátov a regiónov. Napríklad v Španielsku, ktoré sa samostatnosti Škótska bojí hádam viac, ako rezignovaná Británia.
Španielski politici na čele s premiérom opakovane varovali Škótov, že prípadná samostatnosť bude pre nich znamenať minimálne päť rokov čakania na vstup do EÚ. Tým varovaním ale skôr mierili na Kataláncov. Ulice Barcelony zaplnili pre týždňom takmer dva milióny ľudí a okrem katalánskych vlajok boli hojne zastúpené aj škótske.
Nezávislé Škótsko by počtom obyvateľov bolo na úrovni Libanonu alebo Slovenska
S menšou vervou sa inšpirujú aj inde. Do Edinburghu smeruje z Holandska vyjadriť podporu napríklad aj výprava Frízskej národnej strany. Úplne nespia ani v Británii. Denník The Guardian píše: „Nezávislé Škótsko by počtom obyvateľov bolo na úrovni Libanonu, Slovenska, Kyrgyzstanu [..]. Popravde, tieto krajiny nemajú žiadne slovo v chode sveta. Netvoria udalosti, len ich prijímajú.” Pre politikov je veľkosť krajiny dôležitá, definuje ich moc. Pre spokojný život občanov je irelevantná. Bývali by ste radšej vo Švajčiarsku, alebo Číne? Pakistane, alebo Novom Zélande? V Singapure, či Bangladéši?
Strašenie malosťou je príznakom politických komplexov. Ale niektoré strašenie má opodstatnenie. Najmä to ekonomické. Škótsko v posledných rokoch sekalo riadne deficity, ktoré zatiahlo celé kráľovstvo. Aj pri zarátaní výnosov zo severomorskej ťažby (ktorých rozdelenie medzi Škótsko a Britániu nie je vôbec jasné, naviac majú v blízkej budúcnosti významne klesať) by sa nový štát musel pripraviť na rýchlu a drsnú konsolidáciu verejných financií. Nevyjasnené sú aj menové otázky.
Ktorému štátu hrozí v blízkej dobe bankrot viac a ktorej menej? Populárnej ekonomickej otázke dáva BlackRock Investment Institute kvantitatívnu odpoveď. Porovnáva 30 ukazovateľov pri 50 štátoch a zverejňuje výsledky v podobe indexu. Najbezpečnejšou krajinou z hľadiska bankrotu verejných financií je podľa očakávania Nórsko, ktoré má gigantické rezervy vďaka plynu. Nasledujú Singapur a Švajčiarsko. Slovensko tróni na 30 mieste, na chvoste sú Egypt, Venezuela a úplne posledné – Grécko.
Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.
