EuropskeNoviny.sk
Rokovania o Transatlantickej dohode o obchode a investíciách medzi EÚ a USA (TTIP) a Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohode medzi EÚ a Kanadou (CETA) mieria ku svojim konečným fázam.
Prínosy pre SR aj EÚ
EÚ očakáva zlepšenie prístupu na trhy partnerov, zväčšenie objemu dostupného zahraničného kapitálu, zníženie nákladov na dovoz surovín a hlbšie začlenenie sa do procesov medzinárodného obchodu. V USA je to odstránenie povinnosti „Buy American“ v rámci verejného obstarávania.Očakáva sa tiež zvýšený prílev priamych zahraničných investícií a ľahšie etablovanie sa aj slovenských výrobkov predovšetkým automobilového sektora ( vývoz motorových vozidiel aj s autosúčiastkami, náhradnými dielmi a pneumatikami), elektrotechniky, hutníctva, strojárstva, ale i chemického priemyslu na trhoch USA a Kanady. Dohody tiež prinesú rozvoj cestovného ruchu a služieb s ním spojených. Prínosom bude odstránenie colných prekážok obchodu, odstránenie netarifných prekážok obchodu a zvýšenie vzájomnej zlúčiteľnosti regulačných systémov EÚ, Kanady a USA. Toto prinesie podnikateľskej sfére šetrenie nákladov pri realizácii vývozu. Do dohody sa podarilo zapracavať aj obranné požiadavky slovenského agrosektora, ktoré sú dôležité pre ochranu slovenského trhu.
Rokovania trvajú s pracovnými prestávkami od roku 2009 medzi Kanadou a EÚ a od roku 2013 aj medzi USA a EÚ.
Minister hospodárstva SR Pavol Pavlis medzi iným uviedol, že “TTIP, a ani CETA nebudú viesť k oslabeniu environmentálnych, pracovných, sociálnych, zdravotných, bezpečnostných štandardov, ochrany osobných údajov, či kultúrnej diverzity v EÚ. Toto sú oblasti, ktoré sú predmetom kritiky verejnosti, preto to treba jasne verejnosti prezentovať.“
Veľké ryby žerú malé
Ľuboš Blaha ako predseda výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti v rozhovore pre EuropskeNoviny.sk však uviedol: „Som k liberalizácii svetového obchodu veľmi skeptický. Otvorenie trhov je vždy výhodné pre silných hráčov. Tí slabší buď zaniknú a prepustia ľudí, alebo sa stanú subdodávateľmi veľkých a mocných nadnárodných spoločností a obchodných reťazcov, ktoré ich dokonale vyžmýkajú“.
To je aj dôvod prečo liberalizácia svetového obchodu vždy prebiehala vtedy, keď vo svete existovala jedna dominantná veľmoc, ktorá mala ekonomickú výhodu voči zvyšku sveta. V záujme svetových veľmocí totiž vždy bolo otvárať trhy. Ekonomicky vyspelejšie subjekty takto vlastne kolonizujú iné trhy. „Kvôli TTIP nás môžu zaplaviť americké korporácie, ktoré zožerú malých a stredných podnikateľov. V Európe sú silnejšie sociálne a enviromentálne štandardy, čiže americké firmy budú vo výhode, keďže v ich výrobkoch nie sú započítané vyššie sociálne náklady. Tým pádom sa zvýši nepriamy tlak na náš sociálny model. TTIP je pre Európu veľká hrozba najmä pre tých najslabších, čiže zamestnancov a malých podnikateľov“, dodal Blaha.
Kľúčové prvky dohody TTIP a CETA
Odbúranie ciel – obe strany odstránia clá u viac ako 99% tarifných položiek.
Clá v priemyselnom sektore – budú plne, na 100% liberalizované. Toto ušetrí exportérom z EÚ colné náklady. V prípade automobilového priemyslu ide o recipročnú liberalizáciu ciel.
Clá v poľnohospodárskom sektore – citlivosť tohto sektora 100%-nú liberalizáciu nepredpokladá. Boli dohodnuté tarifné kvóty. EÚ umožnila prístup na svoj trh pre hovädzie, bravčové, bizónie mäso a sladkú kukuricu. Kanada tak urobila u mliečnych výrobkov s dôrazom na syry vysokej kvality. EÚ v tomto sektore bude profitovať z odstránenia ciel na spracované agrovýrobky. Najcitlivejšie budú podliehať množstevným obmedzeniam. U vín a liehovín to bude profit z odstránenia netarifných prekážok obchodu. Jednania boli úspešné aj v oblasti ochrany zemepisných označení.
Ryby a výrobky z nich – väčšina ciel bude odstránená. Pre spracovateľský priemysel Kanady to znamená zjednodušený dovoz týchto komodít do EÚ. Dohoda tiež obsahuje záväzky v oblasti monitoringu, kontroly a dohľadu nad výlovom rýb a v boji s nelegálnymi postupmi v tejto oblasti.
Obchod so službami – nové príležitosti pre finančné služby, telekomunikácie, energetiku a námorné služby. Taktiež aj v oblasti leteckej a námornej dopravy a služieb na letiskách. Očakáva sa uľahčenie dočasného pohybu zamestnancov spoločností, vytvoril sa rámec pre budúce celoplošné vzájomné uznávanie kvalifikácií.
Investície – odstránenie, alebo zmiernenie investičných prekážok na horizontálnej úrovni, ale aj v konkrétnych sektoroch. Tieto zvýšia právnu istotu a predvídateľnosť investičného prostredia.
Verejné obstarávanie – Kanada otvorila tento svoj trh na úrovni provincií a vytvorí pre jeho potreby jednotnú elektronickú web stránku, na ktorej budú zverejnené informácie o tendroch a prístupe k verejnému obstarávaniu na všetkých úrovniach administratívy. USA kvôli TTIP upraví zákon „Buy American“. Bude to znamenať odstránenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona, ktorý podporuje pri veľkých infraštruktúrnych projektoch domáce, teda americké firmy na úkor zahraničných.
Práva duševného vlastníctva – sú to ustanovenia o obchodných známkach a o dizajne a autorských právach.
Netarifné prekážky – tiež technické prekážky obchodu – ustanovenia zlepšia transparentnosť a posilnia užšie kontakty v oblasti technickej regulácie. Očakáva sa zlepšenie spolupráce medzi regulačnými orgánmi, ktoré sú zodpovedné za tvorbu noriem a spolupráce v oblasti vzájomného uznávania posudzovania zhody, vrátane značenia a etikiet.
Sanitárne a fytosanitárne opatrenia – ustálenie súčasnej veterinárnej dohody a vytváranie predvídateľnejšieho prostredia pre európskych exportérov rastlín a rastlinných produktov. Dohoda však nemení legislatívu EÚ v oblastiach ako sú hormóny v mäse a geneticky modifikované organizmy.
Riešenia sporov – bol vytvorený horizontálny mechanizmus, ktorý pokrýva všetky oblasti dohody. Tento definuje štandardný postup s možnosťou zriadenia arbitrážneho panelu z nezávislých expertov, alebo umožňuje použiť mechanizmus mediácie.
Ciele a garancie EK
EK svojimi dohovormi chce vo všeobecnosti zabrániť uvoľneniu obmedzení u poľnohospodárskych produktov, ktoré slúžia na účely ochrany života a zdravia ľudí, zvierat a rastlín. Chce zabrániť uvedeniu na trh geneticky modifikovaných organizmov(GMO) bez schválenia Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA). Ďalej chce zabrániť dovozu mäsa zo zvierat, ktorým sa podávali rastové hormóny, ako aj dovozu hydiny povrchovo ošetrenej chlórom. TTIP nebude mať vplyv na školstvo financované z verejných zdrojov. Súkromné vzdelávacie služby ako sú súkromné univerzity, jazykové školy, alebo testovacie centrá (TOEFL) budú do dohody zahrnuté. Ochrana kultúrnej rozmanitosti bude zaručená nezmeneným poskytovaním dotácií pre štátne rozhlasové a televízne vysielania, pre divadlá, opery a múzeá. Verejné zdravotníctvo nie je zahrnuté do rokovacieho procesu.
Ako ďalej pre EuropskeNoviny.sk Ľuboš Blaha uviedol rizík je veľmi veľa. Okrem ohrozenia našich sociálnych práv a ochrany životného prostredia je v ohrození aj bezpečnosť našich potravín. Napríklad, údajne 70% amerických potravín obsahuje geneticky modifikované organizmy (GMO). Navyše 40 % amerických potravín obsahuje chemikálie, ktoré narúšajú ľudský hormonálny systém. Viac ako 90 % hovädzieho mäsa v USA je vyprodukovaného pomocou rastových hormónov, ktoré môžu údajne spôsobovať rakovinu. „Európa všetko toto však odmieta a USA sa cítia byť týmto diskriminované. V EÚ platí tzv. preventívny prístup pri regulácii zdravotných rizík v potravinárstve. Ak firma chce priniesť na trh produkt, musí dokázať, že je zdravotne nezávadný. V USA je to naopak. Ak tam firma ide na trh s novým produktom, štát nesie bremeno dôkazu. Dôsledok: americký trh je zaplavený GMO a inými rizikovými potravinami, kým európsky trh nie. V tomto štádiu Európska komisia tvrdí, že nedopustí prílev GMO, ale ak sa raz začne liberalizovať, nie je šanca to ustrážiť“, upozorňuje Blaha.
Sme proexportná krajina a naše výrobky by sme mohli vyvážať aj do krajín Severnej Ameriky a dovoz rôznych iných výrobkov by spôsoboval tlak na našich výrobcov a kvalitu ich produktov…avšak Blaha má aj na toto jednoznačný názor: „Na amerických trhoch sa európske firmy presadia len veľmi ťažko, ďaleko ľahšie budú americké konkurovať naším. Navyše, to, čo štáty získajú na vzájomnom obchode s USA, stratia na vzájomnom obchode medzi sebou v Európe, či na obchode s rozvojovým svetom. Chudobné štáty z Ázie či Afriky môže TTIP vážne ohroziť a to uznáva aj Európska komisia„.
Čo sa týka tlaku na kvalitu našich výrobkov, toto Blaha považuje za číru ideológiu. Naše firmy kvôli väčšej konkurencii s nadnárodnými molochmi zaniknú a ľudia prídu o prácu. Zo štatistického hľadiska sa dá teda, podľa Blahu očakávať, že za 10 rokov implementácie TTIP členské štáty EÚ prídu o 5 – 14 biliónov eur ako výsledok nezamestnanosti, ktorú TTIP prinesie konkurenčnými tlakmi (podpora v nezamestnanosti a strata na daniach). Zrušenie taríf bude znamenať stratu pre verejné rozpočty krajín EÚ zhruba vo výške 2 % ročne, čo je strata 2,6 bilióna eur ročne. TTIP zredukuje obchod medzi krajinami EÚ o 30 %. „Pocítime to všetci. Obhajcovia TTIP síce hovoria, že TTIP prinesie ekonomické výhody, ale v ich prepočtoch sa tieto výhody z 80 % odvíjajú od odstránenia alebo harmonizácie regulácií (netarifných bariér), čo ale ohrozuje verejné zdravotníctvo, ochranu spotrebiteľa či environmentálnu bezpečnosť, a teda zvyšuje aj verejné výdavky na tieto sféry“.
Európsky sociálny model
Podľa Blahu Európa ako sociálny model zanikne a skončíme ako sweatshop Europe. Ak dohody ohrozia náš sociálny a environmentálny model, nemôžeme ich prijať. „To napokon potvrdil aj nový predseda Európskej komisie Juncker. Nemôžeme obetovať náš sociálny model na oltár voľného trhu. Verím, že tento svoj prísľub dodrží“, dodal Blaha.
