EuropskeNoviny.sk
Stredobodom pozornosti počas posledných plenárnych zasadnutí v Štrasburgu bola najmä asociačná dohoda medzi Európskou úniou a Ukrajinou. Približne pred rokom vznikli v hlavnom meste Ukrajiny nepokoje. Kyjevské námestie Majdan sa stalo pamätným miestom. V nasledujúcom rozhovore vysvetľuje europoslanec Pál Csáky svoj postoj k asociačnej dohode
Európsky parlament naposledy odsúhlasil asociačnú dohodu, v rovnakom čase tak urobila aj ukrajinská strana. Ako to vnímate?
Hlasoval som za, podporil som túto dohodu z nasledovných dôvodov. Priznám sa, že som bol prekvapený z toho, čo sa udialo v posledných týždňoch medzi Ukrajinou a Ruskom. Som znepokojený. V Rusku môžeme sledovať renesanciu zmýšľania na základe bývalého Sovietského zväzu. Imperiálne zmýšľanie je nebezpečné. Rusko neakceptuje svojich susedou ako partnerov, ale skôr ako vazalov. Ide skôr o zdanie, ako keby ich Rusko nepotrebovalo mať na rovnocennej úrovni, ale skôr ako podriadené entity. Z druhej strany však vnímam reakciu ukrajinskej spoločnosti na túto situáciu. V Štrasburgu a Bruseli bol prítomný legitímne zvolený prezident Ukrajiny, ktorý dohodu akceptoval. Takmer v tom istom čase, možno pár minút predtým, legitímne zvolený ukrajinský parlament ratifikoval túto asociačnú dohodu.
Treba rešpektovať legitímne zvolených zástupcov ukrajinského ľudu, ktorí sa chcú orientovať na Európsku úniu ako na silného partnera. Európska únia pokladá Ukrajinu za rovnocenného partnera, v porovnaní s každou členskou krajinou. Myslím si, že nikto nemá právo vetovať takúto väzbu. Je to demokratické a realizované na základe vôle ľudu. Z tohto dôvodu som rád, že asociačná dohoda bola ratifikovaná. Myslím si, že žiadna Európska demokracia nemá nekalé úmysly voči Ruskej federácii.
Môžeme z historického hľadiska hovoriť zo strany Ruska o krok späť?
Keď sa pozrieme na históriu Ruska, respektíve bývalého Sovietského zväzu v horizonte uplynulých 50 rokov, tak vidíme zápas dvoch prúdov. Jeden prúd predstavuje klasický imperiálny ruský cársky spôsob myslenia. Hovorí o tom, že Rusko musí maximalizovať svoju sféru vplyvu. Musí dosiahnuť maximálne veľké územie, aby mal garanciu svojej bezpečnosti. Takisto maximálnu sféru ekonomického, politického a možno aj bezpečnostno-politického vplyvu. Takúto myšlienku presadzoval Stalin, možno i Brežnev. Obávam sa, že k tejto myšlienke sa navracia i Putin. Druhý prúd bol sebakritický, ktorý hovorí o tom, že Rusko si musí hľadať rovnovážnu polohu vo svete. Ide o rešpektovanie ostatných krajín. Rusko by sa malo stať partnerom ostatným krajinám. Takouto myšlienkou sa do určitej miery zaoberal Chruščov, ktorý kritizoval aj Stalinové reštrikcie. K tejto myšlienke inklinoval Gorbačov a aj Jeľcin. Táto myšlienka však nikdy nebola v ľudskom podvedomí silná a nenašla pozitívnu odozvu v ľudskej spoločnosti. Ide o interný zápas Ruska, ruského intelektu ako sa umiestniť v novom svete 21. storočia. To, čo vidíme za Putina vnímam ako návrat späť. Ide o návrat k mocenským myšlienkam. Znepokojuje to nielen mňa, ale aj mnoho ľudí. V Európskom parlamente je táto otázka každodennou témou. Traja poslanci z pobaltským krajín sú znepokojení. Poliaci sú do istej miery nervózni a znepokojenie pociťujú i Rumuni. Je to výzva nielen pre nás, ale i pre Rusko, aby sme si znova vzťahy premysleli. Ukrajinská kríza napomáha k tomu, aby sme mali v týchto vzťahoch jasnejšie.
Niektoré hlasy hovoria, že podpísanie asociačnej dohody je urýchlenie integrácie Ukrajiny do Európskej únie. Ako to je naozaj?
Trošku sa obávam budúceho vývoja. Keď sme v európskom parlamente hlasovali o tejto dohode, tak som sa cítil ako v socialistických parlamentoch bývalého Československa alebo Sovietského zväzu. Vládlo tu detinské nadšenie. Ľudia tlieskali, vstávali tu i v ukrajinskom parlamente.
Asociačná dohoda je len základný dokument, ktorý v sebe zahŕňa tvrdú prácu a reštrikcie, s ktorými musí Ukrajina prísť. Prináša to so sebou aj vnútorné politické zmeny. Po prvé, musí štát začať fungovať efektívnejšie. Po druhé, musí Ukrajina pristúpiť k politickým reformám. Rozhodovať o zásadných veciach by mali politické strany a nie oligarchovia. A po tretie, čo bude najbolestivejšie, tak to budú ekonomické a sociálne reformy. Vieme, že Ukrajina je veľmi zadĺžená. O tomto nikto nehovoril a ani nikto nepovedal, že ktokoľvek je ochotný tieto dlhy zaplatiť. Nikto nesľúbi nikomu, že môže míňať peniaze koľko len chce a potom ich druhý, či tretí, zaplatí.
Dohoda je len prvým krokom, nebude to zo dňa na deň. Minimálne rok to môže trvať. Ako Slovensko sme si touto cestou prešli. Aká bude ich integračná cesta?
Pre Ukrajincov to bude tvrdá skúška. Viem aj z osobnej skúsenosti, že životná úroveň je nízka. Žijú mi tam priatelia. Ktokoľvek bude pri moci, či vo vláde alebo na prezidentskom poste, tak na základe tejto dohody, bude musieť realizovať tvrdé reštriktívne kroky. Tieto kroky budú mať negatívny dopad na jeho politickú popularitu a môže sa zvyšovať aj politické napätie v krajine. Predpokladám, že oligarchovia sa nebudú chcieť vzdať svojej životnej úrovne. Cesta bude veľmi komplikovaná. Ja osobne fandím Ukrajine. Myslím si, že občania Ukrajiny majú plné právo sa slobodne rozhodnúť, ktorým smerom pôjdu. Pre mňa je viac sympatickejšia Ukrajina, ak sa bude krok po kroku približovať k Európskej únii, k nám. Ako keby vytvorila s Ruskou federáciou a s určitými ostatnými krajinami nepresne definovanú Euroázíjsku alianciu. Táto aliancia je snahou vyvíjať protipól Európskej únii. Myslím si, že na to nie je reálna šanca, ani ekonomická, či politická sila v Ruskej federácii a ani v ďalších krajinách.
Ďakujeme za rozhovor, na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal europoslanec Pál Csáky.
