EuropskeNoviny.sk
EUROZÓNA
Prezident Európskej centrálnej banky [ECB] Mario Draghi sa počas uplynulého týždňa postavil pred mikrofóny hneď viackrát. V úvode týždňa povedal, že pociťuje pozitívny vplyv stimulov na ozdravovanie európskej ekonomiky. „Aj napriek tomu, že rast eurozóny sa počas leta spomalil, kroky banky by mali viesť k miernemu rastu v nasledujúcich dvoch rokoch. Ako sa nechal znovu počuť, je však pripravený urobiť ešte viac, ak sa preukáže, že súčasné úsilie nepostačuje na zrýchlenie ozdravovania ekonomiky“, uviedla Dana Vrabcová, analytička Poštovej banky. Spolu s hlavným ekonómom ECB Praetom vidia náznaky pozitívneho vplyvu balíka opatrení na zjednodušenie poskytovanie úverov. Je to však skôr beh na dlhú trať a eurozóna tak musí postupne bojovať so slabým hospodárskym rastom a nízkou mierou inflácie. ECB minulý týždeň naštartovala nákupy ďalších cenných papierov, ktoré ohlásila už pred niekoľkými mesiacmi. Nákupom cenných papierov krytých aktívami [ABS] plánuje ECB podporiť komerčné banky, aby poskytovali úvery. V závere týždňa banka informovala, že Eurosystém začal nákupy 21. novembra 2014. Program týchto nákupov je jedným z bodov stratégie, od ktorej šéf ECB Mario Draghi očakáva, že bilanciu banky zvýši až o sumu 1 bil. eur. ECB už nakupuje kryté dlhopisy. Tie sú často založené na vlastníctve nehnuteľností. Programy nákupov by mali trvať najmenej dva roky. Odborníci sú však voči tomuto kroku skeptickí. Ak sa ECB týmito nákupmi nepodarí výrazne podporiť ekonomiku, zintenzívni sa tlak, aby nakupovala už spomínané vládne dlhopisy.
ŠVAJČIARSKO
V posledný novembrový deň pristúpia švajčiarski občania k volebným urnám, aby v referende rozhodli o vcelku netypickej otázke, ktorou je držba zlata v devízových rezervách krajiny. V iniciatíve nazvanej „Zachráňme švajčiarske zlato“ sa hovorí, že Švajčiarsko počas uplynulej dekády rozpredalo priveľa svojich zlatých rezerv a ľudia by tak v referende mali podľa navrhovateľov rozhodnúť o tom, aby švajčiarska centrálna banka SNB držala minimálne pätinu svojich devízových rezerv vo forme zlata a zároveň aby všetko toto zlato bolo lokalizované v krajine. V súčasnosti je len 8 % devízových rezerv Švajčiarska tvorených zlatom a ak by bolo referendum úspešné, centrálna banka by musela nakúpiť približne 1 500 ton drahého kovu [alebo znížiť objem rezerv, čo je logicky druhá možnosť, ktorá ale veľmi neprichádza do úvahy aj vzhľadom na záväzok centrálnej banky brániť kurz franku]. Taký veľký dopyt po zlate by mal za následok prudký rast jeho ceny, a preto budú referendum pozorne sledovať najmä obchodníci zameraní na trejdy so zlatom. V stredu ale zverejnil jeden švajčiarsky portál výsledky prieskumu medzi cca 20 tis. hlasujúcimi, z ktorých plánuje iniciatívu v referende podporiť len 28 %. Zlatí býci tak ešte môžu zostať veľmi sklamaní.
MAĎARSKO
Maďarský parlament, ktorý ovláda strana premiéra Orbána Fidesz, podľa očakávaní rozhodla o zvýšení hornej sadzby dane z reklamy na neuveriteľných 50 %. Ešte pred týždňom sme vás v týždenníku informovali, že toto zvýšenie sa dotkne len jednej spoločnosti [proti ktorej je samotné zdaňovanie aj najviac namierené] a tou je celoštátna televízia RTL.
POĽSKO
Minútky z ostatného zasadnutia poľskej centrálnej banky NBP odhalili, že bankári zvažovali zníženie základnej úrokovej sadzby z úrovne 2,00 % o celý percentuálny bod. Tento návrh ale, podobne ako ďalšie v podobe miernejšieho zníženia základnej sadzby neprešiel a tá tak zostala v novembri nezmenená. Viacerí poľskí centrálni bankári totiž vyjadrili presvedčenie, že súčasný hospodársky útlm môže byť len mierny a krátkodobý a ponechanie sadzieb bez zmeny dáva viac priestoru na prípadné budúce manévrovanie s menovou politikou. Zároveň sa vo štvrtok objavili vyhlásenia guvernéra NBP Marka Belku, že ďalšie znižovanie úrokových sadzieb nie je ani zďaleka vylúčené, nakoľko NBP chce dostať infláciu na želanú úroveň 2,5 %. V októbri pritom spotrebiteľské ceny u našich severných susedov medziročne poklesli o – 0,6 %.
GRÉCKO
Medzinárodná ratingová agentúra Fitch minulý týždeň potvrdila dlhodobý emisný rating [IDR] Grécka v domácej a v cudzej mene na stupni B. Týmto hodnoteniam pridelila stabilný výhľad. Rovnaký rating získali aj nadradené nezabezpečené záväzky krajiny v domácej a v cudzej mene a tiež krátkodobý IDR. Stropný rating bol potvrdený na stupni BB. Tieto kroky len odzrkadľujú presvedčenie agentúry, že Grécko smeruje k naplneniu cieľov na rok 2014. Upravený prebytok primárneho rozpočtu krajiny by mal podľa odhadov dosiahnuť 1,5 % hrubého domáceho produktu.
