EuropskeNoviny.sk
Sacharovova cena je odmenou za boj za ľudské práva a slobodu myslenia, ktorú od 10. decembra roku 1988 každoročne udeľuje Európsky parlament. Práve tento dátum vyhlásila OSN za Deň ľudských práv. Tohtoročným víťazom sa stal gynekológ Denis Mukwege z Konga, ktorý sa už viac ako pätnásť rokov snaží vo svojej krajine presadiť ľudskú dôstojnosť. Na statočného lekára si v rozhovore zaspomínala tiež europoslankyňa Anna Záborská.
V čom bolo tohtoročné odovzdávanie Sacharovovej ceny pre Vás iné?
– Tento rok to bola už jedenásta Sacharovova cena, odkedy som v Parlamente. V hre bol však po prvý krát môj návrh. Na ocenenie som odporučila patriarchu Louisa Raphaëla Saka a profesora Mahmúda al-Asálího (in memoriam), ktorý odhalil prenasledovanie kresťanov v Severnom Iraku. Aj keď sme získali dvojnásobný počet podpisov, návrh sa nedostal do užšieho výberu. Najvyšší počet hlasov získal gynekológ z Demokratickej republiky Kongo Denis Mukwege.
Prekvapili Vás výsledky hlasovania?
– Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že som sklamaná, no víťaza poznám ešte z čias, keď som bola predsedníčkou Výboru pre práva žien. Práve vtedy vystúpil na jednej konferencii, kde sme sa venovali téme násilia páchanom na ženách. Mukwege hovorieval, že keď vojaci denne znásilnia v jednej dedine dvesto žien, nejde o prípad žiadostivosti, ale plánovaný vojnový zločin. Tento človek si cenu zaslúži, pretože sa už viac ako pätnásť rokov snaží svetu vysvetliť, ako sa v Kongu porušujú ľudské práva.
V čom je záslužná jeho práca?
– V Parlamente som sa veľakrát stretla s názorom, že Mukwege je lekár – gynekológ, ktorý operuje ženy po znásilneniach. Keby však šlo len o to, dostal by cenu Svetovej zdravotníckej organizácie alebo nejakého gynekologického združenia. Svojimi zákrokmi vracia ženy, ktoré odvrhla rodina či komunita, späť do života. Jeho výhra poukazuje na to, ako hlboko je pošliapaná ľudská dôstojnosť.
Je podľa Vás Mukwegeho ocenenie reflexiou toho, že sa čoraz viac hovorí o násilí nielen na ženách, ale aj na deťoch?
– Myslím si, že tento problém je akousi čiernou škvrnou spoločnosti. Denis Mukwege na jednej konferencii vykreslil obludné rozmery násilia, ktoré sa už dávno netýka len žien a detí, ale aj mužov. Znásilnení africkí muži sú automaticky vylúčení zo spoločenstva, musia opustiť rodinu a odísť z dediny žiť do hôr.
Akým témam sa v súčasnosti venujete v Parlamente?
– V súvislosti s násilím na deťoch môžem spomenúť nedávnu správu k dvadsiatemu piatemu výročiu prijatia Charty práv detí, kde som bola tieňovou spravodajkyňou pre Európsku ľudovú stranu. Išlo o rezolúciu k nedostatočnej výžive až podvýžive malých detí v rozvojových krajinách, ktoré si už počas vnútromaternicového vývinu nesú do života závažné poškodenia mozgu. Zavŕšením problematiky bola návšteva pápeža Františka, ktorý vo svojom prejave hovoril o ľudskej dôstojnosti a súčasne podporil význam Sacharovovej ceny.
Ďakujeme za rozhovor, na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedala europoslankyňa Anna Záborská.
