Lokálnym zastupiteľstvám najviac dôverujú Luxemburčania. Ako sme na tom s dôverou my?

Presne pred mesiacom sme si zvolili svojich zástupcov na mestských a obecných zastupiteľstvách v komunálnych voľbách. Tie už ako zvyčajne prilákali o niečo menej voličov než parlamentné voľby. „K volebným urnám v polovici novembra pristúpilo 48,3 % oprávnených voličov. Jedným z dôvodov, ktorý rozhoduje o účasti vo voľbách či už do parlamentu, VÚC alebo miestnych zastupiteľstiev, je aj dôvera ľudí v takéto orgány a v ich schopnosť meniť veci k lepšiemu“, uviedla Dana Vrabcová, analytička Poštovej banky. A práve otázku dôvery v lokálne zastupiteľstvá riešila vo svojom prieskume nadácia Eurofound.

Najvyššiu dôveru voči miestnym a mestským orgánom prechovávajú Luxemburčania. Na škále od 1 do 7 ju ohodnotili známkou až 6,7. Práve Luxembursko je pritom krajinou, kde je aj účasť voličov tradične vysoká. Do celonárodných volieb sa tu zapája až 9 z 10 oprávnených voličov a zatiaľ posledné voľby do samospráv prilákali v Luxembursku viac ako polovicu voličov. Hranicu šiestich bodov sa podarilo dosiahnuť resp. pokoriť ešte Dánom, Rakúšanom, Belgičanom, Fínom a Francúzom.

Slováci ohodnotili svoju dôveru k miestnym a mestským orgánom priemernou známkou 5,1. Regionálnym orgánom tak vcelku dôverujeme, avšak za väčšinou európskych krajín sme zaostali a v rebríčku sa nám ušla 16. priečka. Čím starší sme, o to viac miestnym zastupiteľstvám dôverujeme. Zatiaľ čo Slováci vo veku od 25 do 34 rokov ohodnotili svoju dôveru len známkou 4,8, tí nad 64 rokov uviedli priemerné hodnotenie 5,5.

Medzi pohlaviami výraznejšie rozdiely nie sú, hoci ženy regionálnej politike dôverujú predsa o chlp viac než muži. Spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky vyjadrili väčšiu dôveru v lokálne orgány ako my len Česi s priemernou známkou 5,5. Maďari a Poliaci dôverujú miestnym a mestským orgánom menej ako my a ocitli sa až v poslednej tretine európskeho rebríčka.

Chvost rebríčka obsadili Chorváti a Gréci. Len tieto dva národy ohodnotili svoju dôveru v lokálne zastupiteľstvá priemernou známkou nižšou ako 4. Chorvátsku sa ušla posledná priečka v rebríčku dôvery aj napriek tomu, že účasť na zatiaľ prvých a zároveň posledných komunálnych voľbách bola pomerne vysoká a dosiahla takmer 50 %. V Grécku sú podľa nás príčinou nízkej dôvery ľudí v politiku ako takú popri dlhotrvajúcej recesii aj rôzne škandály na politickej scéne.