EuropskeNoviny.sk
Nový predseda Komisie Jean-Claude Juncker povedal, že za jeho vedenia nepribudnú nové štáty, no proces štátov západného Balkánu pokračuje ďalej. Ako to vidia viacerí poslanci?
„Dve krajiny sú vo fáze rokovaní – Srbsko a Čierna hora. Je to významný pokrok, keďže snaha o pokračovanie rozširovania neustala. Rokovania sú kľúčové. Máme ale tri krajiny, ktoré, povedal by som, čelia vážnym problémom. Bosna a Hercegovina zápasí s vnútornými problémami, politickými blokádami. Nedávno tam boli voľby, badať tam ale len malý pokrok smerom k EÚ a reformám,“ povedal Florian Bieber, koordinátor poradnej skupiny Politika pre Balkán. Problém Kosova je v tom, že ho päť členských štátov EÚ ešte neuznalo, čo je jedna z vecí, ktoré bránia členstvu v EÚ. Macedónsko má tiež nevyriešený spor s Gréckom kvôli názvu a v dôsledku toho sa v krajine objavujú autoritárske tendencie.
V súvislosti s Bosnou je problémom sčasti inštitucionálne usporiadanie, ktoré generuje elity, ktorým chýba zodpovednosť. Ani voľby neriešia problém, pretože v každej časti Bosny vládne niekto iný.
„5.decembra cestovali komisár Hahn a vysoká predstaviteľka Mogherini do Sarajeva, takže to pokladám za šancu pre politické elity v Bosne, keďže teraz môžu dokázať svoj záujem o európsku budúcnosť. Verím, že by Európa mala byť ambicióznejšia,“ reagoval Eduard Kukan.
Na tému výsledkov volieb a konsolidáciu vžitých pozícií, ktoré sa vytvorili na základe Daytonskej dohody, sa vyjadril Miltiadis Kyrkos: „Nie som optimistom, nevidím žiadne východisko pre Bosnu. Vžité stanoviská sú veľmi pevné, myslím, že sú v zložitej pozícii. To ale neplatí pre zvyšnú časť západného Balkánu. Nesmieme zabúdať, že tieto krajiny sú na ceste k Únii buď ako nádejní členovia, alebo ich pred členstvom čaká riešenie špecifických problémov. Tento proces treba podporovať.“
V Srbsku sa riešila dilema, či má ísť smerom na východ alebo zostať v Európe. Elity špekulujú a tvrdia, že ak sa s nimi nebude zaobchádzať v EÚ lepšie, obrátia sa na Rusko. Podobné vyhlásenia srbskej vlády naznačujú, že si chcú zachovať dobré vzťahy s Ruskom. Ďalším faktorom je veľmi zlá hospodárstva situácia Srbska. „Rusko je pripravené platiť. My nie. Povedzme to rovno. Ak by nás požiadali o finančnú pomoc, Únia ju nevie poskytnúť. Rusko áno. Rusko tento aspekt využíva veľmi šikovne, nemali by sme na to zabúdať,“ myslí si Eduard Kukan.
Ivo Vajgl, liberálny poslanec zo Slovinska, ktorý zvyčajne s Eduardom Kukanom súhlasí je tentokrát proti: „Verím, že by sme postupne mali znormalizovať vzťahy s Ruskom. Treba pracovať na otvorených problémoch. Musíme trvať na tom, že Rusko nesmie porušovať medzinárodné právo, že sa má stiahnuť z okupovaných území.“
Viac sa dozviete v priloženom videu:
