EuropskeNoviny.sk
Otrokárstvo je aj v roku 2014 súčasným problémom niektorých rozvojových krajín. Jednou z nich je Mauritánia, v ktorej sa nevoľníctvo doslova dedí z pokolenia na pokolenie. Tiché vykorisťovanie ľudí sa deje na africkom kontinente aj napriek zákonom, ktoré sa proti nedôstojnému systému postavili ešte pred tridsiatimi rokmi. O tom, ako zastaviť obchodovanie s ľuďmi, nám porozprávala europoslankyňa Lucia Žitňanská.
Existujú aj v dnešnej dobe krajiny, ktoré povoľujú otrokárstvo?
– Jednou z nich je Mauritánia. Napriek tomu, že v krajine zrušili otrokárstvo pred viac ako tridsiatimi rokmi, počet nevoľníkov sa v súčasnosti odhaduje na niekoľko stoviek až tisíc. Nebráni tomu ani fakt, že od roku 2007 sa vykorisťovanie ľudí v krajine považuje za trestný čin.
Otrokárstvo sa ale javí ako viacgeneračný problém…
– Máte pravdu. Ak boli otrokmi rodičia, budú otrokmi aj ich deti. Ich „páni“ potom s nimi môžu nakladať tak, ako uznajú za vhodné, lebo ide o ich majetok. Hovoríme pritom o prípadoch odobrania detí, ale i znásilneniach, za ktoré otrokári nie sú trestne stíhaní. Je však neprípustné, aby nevoľníctvo pretrvávalo len v súlade s nejakými ekonomickými záujmami krajiny.
Netreba podľa Vás v prvom rade pomôcť otrokom?
– V prípade otrokov ide o ľudí, ktorým treba pomôcť nielen ekonomicky, ale aj so vzdelaním. Deti by mali chodiť do škôl, aby sa dozvedeli viac o svojich právach a postavení v spoločnosti. Je to však problematické, keďže vláda otrokárstvo oficiálne nepripúšťa. Od doby, kedy schválili legislatívu o zákaze otroctva, sme sa stretli „akože“ s jediným prípadom vykorisťovania. Ide zjavne o fenomén, ktorý je krytý vládou, a preto je naivné čakať, že zmena príde práve „zhora“.
Čo teda v tomto smere navrhujete?
– Zlomiť by ich mohol medzinárodný tlak vyspelých krajín a Únie. Ak má Mauritánia záujem obchodovať so zvyškom sveta, musí rešpektovať základné ľudské práva. Hoci sú zákony platné, neaplikujú sa, alebo si ich politici vysvetľujú po svojom. Momentálne sa snažíme o prepustenie jedného z hlavných protagonistov odporu voči otrokárstvu, ktorý kandidoval aj na prezidenta.
Ak by sme to teda mali zhrnúť, aký je hlavný problém Mauritánie?
– Krajine chýba kontrolný orgán, ktorý by prihliadal na dodržiavanie zákonov v praxi. Treba rozlišovať, či ide o zákon, ktorý má reálne slúžiť ľuďom, alebo vznikol len na nápor zahraničia. Na monitoringu by sa mali podieľať lokálne i medzinárodné organizácie, ktoré by vedeli objektívne docieliť zmenu v spoločnosti.
Ďakujeme za rozhovor. Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedala europoslankyňa Jana Žitňanská.
