Šéf Európskej centrálnej banky o Únii: Stratili sme dôveru občanov

Mario Draghi na konci roka hovoril o tom, či kríza skončila a čo spôsobuje pomalý rast európskeho hospodárstva. Pri zachraňovaní ekonomiky je preňho prioritná dôvera. S ňou si vie predstaviť silnejšiu budúcnosť Únie.

Pápež František na vystúpení v Parlamente povedal, že Európa vyzerá staro a choro. Súhlasíte?

-Európa naozaj potrebuje získať silu. Taktiež dôveru ľudí. Závisí to na vládach členských štátov a európskych inštitúciách. Dôvera je predpokladom k reformám a stabilným finančným rámcom. Rovnako k spoločnosti, v ktorej ľudia investujú a kupujú.

Čo rozbilo vzťah dôvery medzi občanmi Únie a jej inštitúciami?

-Dedičstvo kríz, najmä z rokov 2008 a 2009. Vtedy sa ukázali slabiny starých rámcov EÚ. Rovnako sme objavili vysoké dlhy bánk a štátov. Dôležité pravidlá trhovej ekonomiky sa nedodržiavali.

Ako by ste napravili tieto chyby?

-Hovoril som to vždy, potrebujeme štrukturálne reformy. Znamená to najmä zníženie byrokracie, flexibilné pracovné trhy a menšie daňové záťaže. Štrukturálne reformy opravia fiškálnu pozíciu Únie. A ak sa to podarí, aj tak to potrvá istý čas. To je problém reforiem – musíme byť trpezliví. Reformy musia prijať všetky štáty eurozóny.

Aj najsilnejší člen, Nemecko?

-Áno. Ale aj tak vítam oznámenie nemeckej vlády o ďalších verejných investíciách a podpore infraštruktúry. Nemecko implementovalo štrukturálne reformy už v roku 2010, za čo teraz žne úrodu. Pozrite sa na juh krajiny. Kedysi to bola poľnohospodárska oblasť, dnes technologické centrum.

V akom stave je eurovalový juh?

-Španielsko sa začalo liberalizovať s dávkou odvahy a teraz je najrastúcejšia krajina v oblasti. Taliansko pracuje s reformami verejného sektora. Čo sa týka Grécka, rozhodnú parlamentné voľby. Všetko záleží na budúcom zložení parlamentu a vlády.

Predseda Komisie Juncker chce dať Francúzom, Belgicku a Taliansku extra čas na zníženie ich deficitu, ktorý doteraz nedokázali stlačiť pod dohodnuté 3% HDP. Súhlasíte s ním?

-Je to len na Európskej komisii. Ale z hľadiska Paktu stability a rastu je pre nás hlavné, aby bol pakt dodržaný.

Expanzívna finančná politika Európskej centrálnej banky nalieva miliardy eur do krajín, čo im dáva viac času. Zrejme je ho aj tak málo, alebo sa vlády nesnažia dostatočne. Máte pocit, že ste na všetko sám?

-Peňažná politika by bola efektívnejšia, keby krajiny dodržiavali čas a zavádzali štrukturálne reformy.

Infláciu chcete stlačiť pod 2%. Prečo nie rovno na 0%?

-Z reálneho pohľadu by to v takýchto podmienkach nebolo možné. Nula by nebola prijatá, len by to zhoršilo našu snahu získať naspäť dôveru ľudí.

Hrozí nám deflácia, klesnú ceny a platy?

-Riziko nemôžeme úplne vylúčiť, ale je obmedzené. Sledujeme, čo ľudia očakávajú od miery inflácie. Od júna tieto očakávania klesli. Ak je inflácia stále na nízkej hodnote po dlhší čas, ľudia by mohli predpokladať aj pokles cien. To by znamenalo, že si odložia peniaze na časy s lacnejšími cenami.

Takže ECB podporuje infláciu?

-Klesanie cien môže byť škodlivé pre prosperitu a stabilitu európskeho hospodárstva. Rovnako ako vysoká inflácia. Musí to byť vyvážené, symetrické. Preto sa snažíme defláciu potlačiť.

Federálna banka Spojených štátov si dovolila uvoľnenie. Naopak ECB sa potáca v horšej situácii. Prečo?

-Ako som hovoril, potrebujeme oveľa viac štrukturálnych reforiem. ECB v podstate na tom nie je zle, vytvorili sme lepšie možnosti pre banky, aby mohli požičiavať viac. Ale existujú krajiny, v ktorých človek čaká na živnostenský list aj trištvrte roka. Okrem toho musí zaplatiť licenčný poplatok ešte pred tým, než začne zarábať. Preto si vezme od banky pôžičku. Okrem toho má Európa jedny z najvyšších daní na svete, čo je konkurenčná nevýhoda.

Centrálna banka chce rozšíriť súvahu z dvoch na tri miliardy eur. Čo chcete dosiahnuť?

-Robíme technické zmeny v jej veľkosti. Zmenami chceme rýchlejšie adresovať opatrenia na riziká predĺženej doby nízkej inflácie. Rada guvernérov jednohlasne súhlasí.

Aký ekonomický vývoj očakávate v roku 2015 a ďalej?

-Oživenie ekonomiky bude mierne stúpať. 14 z 18 krajín Eurozóny zaznamenalo pozitívny rast a iba dve krajiny sú v recesii. Môžem povedať, že Európa silnie. A ohľadom ďalšej budúcnosti budem obozretne optimistický. Kombinácia expanzívnej finančnej politiky s vládnymi reformami prinesie dôveru, ktorú sme stratili.

ZDROJ: ecb.europa.eu.