EuropskeNoviny.sk
Integračné procesy v Európe mali vždy pomerne ďaleko k dokonalosti. Svojou podstatou dodnes pripomínajú skôr známe Bismarckovské „umenie možného“. Napriek tomu ich však možno označiť za historicky najkomplexnejšiu formu integrácie rozmanitých častí, ktorá funguje a rozvíja sa.
Pochopiteľne rôznorodé politické, ekonomické, vojenské, ideologické ale aj ďalšie dôvody spôsobujú, že nie každému takýto vývoj vyhovuje. Aj preto sa neustále objavujú rôzne návrhy ako túto spomaliť, zastaviť či dokonca zvrátiť. V poslednej dobe rezonujú európskym, ale aj celosvetovým éterom predovšetkým tri oblasti, ktoré môžme v nadnesenom význame charakterizovať ako skúšky prežitia súčasnej podoby európskej integrácie.
Prvou z nich je nepochybne nedávny návrh šéfky francúzskeho ultrapravicového Národného frontu a europoslankyne Marine Le Penovej, ktorá bezprostredne po tragických udalostiach v Paríži vyzvala na okamžité pozastavenie uplatňovania dohody o voľnom pohybe v schengenskom priestore. Zdôvodnila to tak, „že prvým opatrením v boji proti terorizmu je zabezpečiť možnosť ochrany prostredníctvom kontroly hraníc“. A práve Schengenská dohoda a teda otvorené hranice, sú spolu s voľným pohybom osôb a možno ešte znížením, resp. zrušením poplatkov za roaming, nepochybne jedným z najhmatateľnejších „výdobytkov“ európskych integračných procesov vnímaných občanmi.
Pani Le Penovej aj jej podobným politikom je preto nevyhnutné pri akýchkoľvek ďalších nápadoch tohto charakteru pripomínať, že podobný krok by len umocnil dojem európskej bezmocnosti v spoločnej ochrane a tým povzbudil rôznych radikálov a teroristov pri ďalších tragických aktivitách. Druhú skúšku prežitia pripravujú európskej integrácii štáty, ktoré sa na nej zúčastňujú a konkrétne ich politické elity a samotní občania. Prvá z nich nastane už posledný júnový týždeň, kedy sa občania Rakúska budú môcť v referende vyjadriť o ich vôli zotrvať v Európskej únii. Zlé jazyky síce hovoria, že vzhľadom na jeho fakultatívny charakter i nálady v rakúskej spoločnosti, je jeho praktická úspešnosť porovnateľná nule, avšak celkom na ľahkú váhu ho brať nemožno.
O to zvlášť, že pomyselnou treťou skúškou sú aktuálne udalosti v Grécku, ktoré po víťazstve radikálnej SYRIZY hrozia ďalšími pokusmi o presun gréckych záväzkov na hlavy európskych daňových poplatníkov. A toto by už mohla byť téma, ktorá nenechá chladnými nielen Rakúšanov, ale napr. aj Španielov, Portugalcov, Talianov, či Britov. Tí môžu signál prípadných ústupkov pochopiť každý vlastným spôsobom, v plánovaných parlamentných voľbách, či v sľúbenom referende. Prípadný domino efekt pritom nielenže nie je vylúčený, ale naopak je skôr očakávaný. Aj preto bude nesmierne dôležité, ako v týchto skúškach politici a občania obstoja. V hre je veľa, budúcnosť samotnej európskej integrácie.
Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil Martin Klus.
Martin Klus je politológ, vysokoškolský pedagóg, občiansky aktivista a v súčasnosti poslanec MsZ Banská Bystrica a tímlíder strany SaS pre zahraničnú politiku a politický systém.
