Varoufakis intenzívne vymýšľa kompromisnú podobu dohody s veriteľmi

Prvou hviezdou tentokrát nebol nový premiér Tsipras, ale grécky minister financií Yanis Varoufakis. Všetkým je jasné, že ani jedna strana nemá záujem na extrémnom riešení aktuálnej dlhovej situácie Grécka. Preto Varoufakis intenzívne vymýšľa kompromisnú podobu dohody s veriteľmi. V stredu prišiel na stretnutie do Bruselu s plánom, ktorý predstavuje ústup od volebného sľubu odmietnuť časť dlhu. Dokonca je vláda vraj pripravená udržať primárny prebytok, hoci o niečo menší, aj za cenu nesplnenia časti svojho programu.

Podľa jeho plánu by malo prísť ku výmene dlhopisov. Dlhopisy z bilaterálnych pôžičiek (z roku 2010, ktorých sa Slovensko nezúčastnilo) by sa vymenili za indexované dlhopisy naviazané na hospodársky rast. Grécko rastie – platí, Grécko nerastie – neplatí. Ďalšia časť dlhopisov, ktoré drží ECB, by sa vymenili za takzvané perpetuálne, teda nekonečné dlhopisy. Tie by platili úrok, ale nemali by žiaden dátum splatnosti. Boli by akousi kvázi dividendovou akciou.

Obišlo by sa tak to trpké slovíčko „bankrot,“ ale znamenalo by to straty. Indexované dlhopisy by vytvorili úrokovú stratu pre veriteľov (ktorí si na požičanie museli požičať). Perpetuálne by zase boli monetizáciou dlhu – ECB by síce mala v rukách dlhopis, ten by však nikdy nebol splatený. Gréci by tak časť dlhu rozfúkali ako práškový cukor po eurozóne.

 Musíme reštrukturovať dlhy krajín, ako je Grécko, či Španielsko

To by nebolo až takým problémom, daňovníci Eurozóny vzali na svoje plecia už všeličo. Problémom by to bolo vtedy, ak by podobné opatrenia začali žiadať ostatné „problémové štáty.“ A to by začali.Slovami Pabla Iglesiasa, šéfa španielskej strany Podemos (ktorá je v poslednom prieskume druhá, pár percent za vládnou Ľudovou stranou) „musíme reštrukturovať dlhy krajín, ako je Grécko, či Španielsko“.

Aj preto bola odozva euro-lídrov na Varoufakisov plán chladná. A pár hodín neskôr dostali Gréci jasné znamenie, že čas sa im kráti. ECB s platnosťou od 11.2. zrušila výnimku pre grécke dlhopisy, ktoré už nebudú môcť byť použité ako kolaterál pri refinančných operáciách. Banky tak budú musieť viac využívať núdzovú likviditu – ELA.

ELA je tajomný a zložitý nástroj ECB, preto si ho trochu predstavme. Komerčné banky majú tri zdroje likvidity, ktorú potrebujú na vyrovnávanie rozdielov medzi časovo nezosúladenými pohľadávkami a záväzkami. Prvým zdrojom je trh – teda iné banky. Druhým zdrojom je ECB – banka výmenou za kolaterál (väčšinou dlhopis) dostane od ECB likviditu s nejakým úrokom, momentálne 0,05%. To má však svoje pravidlá, napríklad kvalitu dlhopisov, ktoré nemôžu byť neinvestičné, ľudovo „junk“.

Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.