Európska centrálna banka má zverejniť detaily kvantitatívneho uvoľňovania

Európska centrálna banka má zverejniť detaily kvantitatívneho uvoľňovania. Tie ale asi nepomôžu objasniť všetky nejasnosti. Napríklad tú, kde zoberie ECB, respektíve národné centrálne banky dostatok kvalitných dlhopisov, ktoré by kúpili? Podľa Wall Street Journal môže byť problémom to, že veľa inštitúcii drží štátne dlhopisy kvôli reguláciám a aj kvôli nedostatku vhodných alternatív. Aj člen výkonnej rady ECB Peter Praet priznal, že hlavne poisťovne a dôchodkové fondy môžu byť neochotné predať nakúpené dlhopisy. Pri bankách by sa to stať ale nemalo. Slušným zdrojom dlhopisov by mohli byť aj inštitúcie mimo Eurozóny. Otázne je, ako tie prispejú k vytvoreniu vytúženej inflácie v Eurozóne.

Ak ste sa báli, že vynecháme tento týždeň Grécko, tak zbytočne. Koncom februára sa podarilo vykopnúť loptu z bránkovej čiary a krajina sa dohodla s Trojkou na predĺžení záchranného programu o štyri mesiace. Tým sa odkopli hlavné problémy, ale mnoho vedľajších ostalo – a nové pribudli.

Premiér Tsipras dohodou s Trojkou prakticky zachoval status quo, pričom celý program SYRIZY, s ktorým vyhrali voľby, bol postavený na odmietnutí doterajšieho záchranného programu Troiky. Aktuálna dohoda tak vyvolala odpor radikálnejšieho krídla v jeho vlastnej strane. Manolis Glezos, 92-ročný hrdina druhej svetovej vojny a poslanec za SYRIZA, dohodu otvorene kritizoval. Pridali sa k nemu aj ďalší.

Súčasťou predĺženia programu je aj zoznam nových reforiem. Je relatívne triezvy – obsahuje úpravu dôchodkového systému, vrátane eliminácie motivácie na predčasný dôchodok, úpravu platového systému zamestnancov štátu, postupné zvyšovanie minimálnej mzdy, či „zastavenie humanitárnej krízy“, avšak s dodatkom, že bez negatívneho fiškálneho efektu. Rozdať pár desiatok ton cestovín asi skutočne dieru do rozpočtu nepraví. Samozrejme, nesmie chýbať boj proti daňovým únikom. To je evergreen a všeliek politikov v celej Európe.

 Tento zoznam zásadné otázky nerieši ani v dobrom, ani v zlom

Tento zoznam zásadné otázky nerieši ani v dobrom, ani v zlom. Jednou z akútnych je únik vkladov z gréckych bánk. Od decembra odtieklo z bánk asi 20 miliárd eur, čo je asi 15% celkového objemu vkladov. Podľa ministra financií Varoufakisa sa v posledných dňoch trend zvrátil a do bánk pritieklo nazad asi 700 miliónov, dôvera ľudí v grécky bankový systém visí na vlásku.

Druhým pálčivým problémom je samozrejme dlh, respektíve jeho blížiace sa splátky. Grécku sa pred pár dňami podarilo prerolovať pokladničné poukážky za zhruba miliardu (hoci čiastočne sa kúpili cez fond, kde je uložená hotovosť niektorých štátnych inštitúcií). Horúcim zemiakom sú ale hlavne o splátky dlhu voči MMF a dlhopisov v držaní ECB. Čoraz otvorenejšie sa začína spomínať tretí záchranný balík, tentokrát vo výške 30-50 miliárd eur. Reči sú to neoficiálne, ale už aj z úst vládnucich politikov, napríklad španielskeho ministra hospodárstva.

Nemecko má v tlaku na SYRIZU trocha nečakaného spojenca – španielsku vládu

Nemecko má v tlaku na SYRIZU trocha nečakaného spojenca – španielsku vládu. Tá predpokladá, že (ne)úspech SYRIZY sa prenesie aj na jej španielsky klon, stranu Podemos. Podobne aj portugalská vláda to hrá skôr na drsňákov. Na najbližšie štyri mesiace máme o zábavu, aj zdroje na komentáre bohato postarané.

Len škoda, že je to také drahé.

Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.