Hoci európske inštitúcie presadzujú ženy čoraz viac na vedúce miesta a politické kreslá, spoločnosť stále udržuje názor, že nie každá práca je pre hociktorú ženu. Dôkaz o tom nájsť medzi belgickými hasičmi i v europarlamente.
Londýnska verejná doprava v tomto roku oslávila sto rokov od prvého zamestnania ženy. Spočiatku prácu vykonávali len muži, najmä pri silových prácach s koľajnicami, vagónmi. Dnes je Deborah Reay šoférkou vlaku a denne preváža pod londýnskymi ulicami tisíce ľudí. „Kedysi na prácu šoféra bolo treba silu na spoje medzi vagónmi. Dnes to zabezpečuje technológia. Dôležité je zachovať si chladnú hlavu, ak sa niečo deje. Vo vlaku mám aj tisíc ľudí, vtedy si nemôžem dovoliť paniku,“ pochválila sa rušňovodička z Londýna.
Napriek tomu, že spoločnosť vníma ženy a ich zamestnanie inak než pred sto, či päťdesiatimi rokmi, podľa manažérky londýnskeho dopravcu Michele Dix je podiel žien, ktoré priamo pracujú na chode a zabezpečovaní staníc, len 15%.
Dodnes prevláda názor, že nie každá práca je pre ženu kvôli jej menšiemu pomeru svalstva v porovnaní s mužom. V belgickom hasičskom zbore platí, že medzi tisícmi mužmi nájdete len osem hasičiek. Jednou z nich je aj Anne Wibin, ktorá sa vypracovala na nadporučíčku. „Každý sa obával príchodu hasičky. Asi čakali, že sa budem správať ako princezná a budem stále zúriť. Nakoniec sa to utriaslo, ale na začiatku som čelila obavám. Musela som si zvyknúť na vžité názory.“ Na mysli má názor, že ženy by nemali robiť každý druh práce. Ako povedal jeden z jej kolegov, pri šoférovaní sa žena môže osvedčiť ako praktická a zručná, ale ak ide o vyťahovanie ranených spod sutín a namáhavú fyzickú činnosť, nemusí to zvládnuť. To, že výlučne každá žena nemôže robiť takú prácu, nadporučíčka zmiatla svojimi výkonmi v akcii a na tréningoch. Tie podľa iných, mladších kolegov podáva excelentne. Podľa nej sú odmietavé názory typické najmä pri starších mužoch.
Podobne to vníma aj samotná europoslankyňa. Marie Arena z frakcie socialistov. Ako sama povedala, bola osočovaná staršími mužmi, ktorí si nevedeli priznať, že je v politike medzi nimi. „Hovorili, že tá mladá slečna je tu preto, že je žena a hlavne kvôli kvótam,“ dodáva.
Podobné zmýšľanie ako v londýnskom metre a bruselských hasičoch je aj v europarlamente, myslí si Marie Arena. „V rokovacej sále sme ešte nedosiahli 50% podiel pre ženy. Väčšina žien pracuje ako asistentky pre politikov. V Parlamente majú ženy cca 30% zastúpenie. Cesta k rovnakosti bude ešte dlhá.“
Rozhovory so ženami si môžete pozrieť tu: