EuropskeNoviny.sk
Energetická únia je o čosi reálnejšia. Marcový summit EÚ odobril prvotné kontúry tohto ambiciózneho projektu, od ktorého si sľubujeme stabilnejšie, predvídateľnejšie energetické zdroje či nižšie ceny energií. Energetická únia figuruje aj medzi kandidátmi na priority slovenského predsedníctva v Rade EÚ.
Naše dôvody sú prozaické. Energetika je pre Slovensko osobitne citlivá téma kvôli štruktúre ekonomiky (máme energeticky intenzívny priemysel) a tiež kvôli zraniteľnosti (sme v šestici krajín EÚ, ktorá všetok plyn dováža z Ruska, a na poli diverzifikácie tak máme pred sebou kus ťažkej práce).
Z tohto dôvodu nás napríklad teší, že závery summitu vyzývajú, aby únia zaradila vyššiu rýchlosť pri infraštruktúrnych projektoch, osobitne tých týkajúcich sa aj nášho regiónu, a aby tak posilnila vlastnú energetickú bezpečnosť aj vnútorný trh s energiami.
Súčasne však platí, že predsedníctvo neznamená bianko šek na to, aby sme si prednostne riešili vlastné slabé miesta. Budeme naopak v službách celej 28čky, teda všetkých členských krajín. Na mieste je preto otázka, čo by projekt energetickej únie znamenal v predsedníckom kontexte. Predbežne vnímame tri výzvy.
V prvom rade výzvu, aby sme konkrétne návrhy, ktoré Európska komisia položí na diskusný stôl (očakáva sa to práve počas budúceho roka), nastavili vyvážene, férovo. Architektúra energetickej únie ráta až s piatimi piliermi a každá krajina chce prioritne budovať najmä ten, o ktorý sa sama potrebuje oprieť.
Slovensko a nám podobné krajiny životne naviazané na jedného dodávateľa energetických surovín kladú dôraz na budovanie infraštruktúry, čiže prepojenia vnútri EÚ aj diverzifikáciu prepravných ciest z tretích krajín. Nemecko spája energetickú bezpečnosť skôr s rozvojom vlastných zdrojov energie, t.j. s obnoviteľnými zdrojmi. Pre Škandináviu je zas zaujímavá energetická efektívnosť a nízko-uhlíkové hospodárstvo. A tak ďalej a tak ďalej.
Druhou výzvou predsedníctva by bolo postupne, krok po kroku, prekonávať existujúce bariéry, tie fyzické, ako aj tie v mysliach jednotlivých aktérov. Mnoho (akýchkoľvek) návrhov zvykne troskotať preto, že členské štáty ich vnímajú výlučne cez stratu suverenity. Projekt energetickej únie zrejme nebude výnimka. Ukázalo sa to už pri hypotetickej zmienke o jednom regulátorovi alebo o spoločnom nákupe energetických surovín od externého dodávateľa.
Tretia možná predsednícka výzva sa môže týkať citlivej témy energetického mixu. Aj v tejto oblasti je totiž únia klubom krajín s rôznymi preferenciami a rôznou politickou optikou na zdroje energie, predovšetkým jadro. Budeme chcieť pôsobiť vyvážene a akcentovať úlohu trhu.
Vo všeobecnosti platí, že keď držíte predsednícku taktovku, máte síce väčší vplyv, ale aj väčšiu zodpovednosť. Európske inštitúcie i ostatné členské štáty posudzujú úspech predsedníctva – a nevyhne sa tomu ani Slovensko – podľa toho, ako sa mu darilo manažovať celú európsku 28čku a nachádzať dohody. Inými slovami, ide najmä o schopnosť krajiny posunúť dopredu živú agendu EÚ.
V tomto kontexte by energetická únia bola silná i zaujímavá výzva byť férovým manažérom a neopomenúť ani naše slabšie či citlivé miesta.
Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Peter Javorčík.
