Schengenská dohoda patrila k prvým krokom pri formovaní „posilnenej spolupráce“ medzi členskými štátmi a Európskym spoločenstvom. Nevychádzala zo zmlúv EÚ. Musel sa prekonať nesúhlas niekoľkých členských štátov, kým sa začal naplno realizovať plán voľného pohybu osôb.
Schengen je malá luxemburská obec, ktorá poskytla názov Schengenskej dohode, keď sa v roku 1985 Francúzsko, Nemecko a krajiny Beneluxu zišli, aby odbúrali vnútorné hranice. Účinnosť tejto dohody začala 26.marca 1995. Podpisom Amsterdamskej zmluvy sa právny rámec plne integroval do EÚ.
Cieľom dohody je skoncovať s hraničnými kontrolami a posilniť spoluprácu medzi policajnými, súdnymi a colnými orgánmi v krajinách, ktoré dohodu podpísali. V súčasnosti je súčasťou Schengenského priestoru 22 z 28 členských štátov EÚ a krajiny, ktoré nie sú súčasťou EÚ ako je Nórsko, Island či Švajčiarsko.
Nástrojom na posilnenie policajnej spolupráce je schengenský informačný systém, tiež známy ako SIS II. Polícia jedného štátu tak môže pomôcť so zadržaním kriminálnikov, ktorí sú hľadaní v inom štáte. Môžu tiež vystopovať ukradnuté predmety.
Štát sa zároveň môže rozhodnúť, že zavedie hraničné kontroly kvôli bezpečnosti alebo pre udržanie verejného poriadku. Od októbra 2013 je možné obnoviť hraničné kontroly na maximálnu dobu 24 mesiacov pri výnimočných okolnostiach, teda keď kontroly na vonkajších hraniciach schengenského priestoru viac nemožno zaručiť. Pre väčšinu poslancov Európskeho parlamentu je Schengenská dohoda hlavnou oporou Európskej únie.
Viac sa dozviete v priloženom videu: