Skutočnosť, že Rusko na Ukrajine nasadilo len obmedzený počet vojakov pravidelnej armády, môže spôsobiť, že Putin sčasti stratí kontrolu nad udalosťami v regióne.
V hybridnej vojne využíva Moskva organizované militantné skupiny, Kozákov či Čečenov. Mnoho veliteľov týchto skupín, dočasne zjednotených pod ruským velením, nemá žiadnu motiváciu dosiahnuť mier. Ukončenie ozbrojeného konfliktu by ukončilo ich panstvo na obsadenom území.
Rozpory medzi separatistickými skupinami sa ukázali už koncom minulého roku pri podpise dohody Minsk I. Časť separatistov súhlasila s prímerím, ako predpokladom pre budovanie fungujúceho štátu, iné skupiny sa snažili eskalovať krízu s cieľom rozšíriť územia, ktoré kontrolujú.
Neštátne armády nebojujú len na strane separatistov. Kyjev údajne využíva prápory zložené z trestancov a súkromné armády financované oligarchami. Príkladom sú dobrovoľnícke prápory „odstaveného“ oligarchu Ihora Kolomojského, bojujúce po boku ukrajinskej armády. Ukrajinský prezident Porošenko odvolal Kolomojského z funkcie gubernátora krátko potom, čo Kolomojského ozbrojenci obsadili budovu štátnej ropnej spoločnosti UkrTransNafta.
+++
Prečo nefungujú sankcie voči Rusku? Západ predpokladal, že hospodársky úpadok, ktorý sankcie spôsobia, obráti ruské elity a obyvateľstvo proti Putinovej vláde a donútia ho k ústupkom. Nič nie je ďalej od pravdy, píše Andrei Kolesnikov v článku WhySanctions on RussiaDon’tWork.
Podľa prieskumov vnímajú Rusi západné sankcie ako útok na Rusko a jeho obyvateľov, nie ako kroky zamerané proti Putinovi a jeho ľudom. Desaťročia militarizovaná ruská spoločnosť je zvyknutá na hospodárske ťažkosti. Navyše majú Rusi silnú tradíciu brániť svojich krajanov pred útokmi zvonku. Bez ohľadu na to, ako sú títo krajania skorumpovaní a ako môžu krajine škodiť.
Putin využíva západný tlak a pomocou premyslenej propagandy sa stavia do role ochrancu Ruska a tradičných hodnôt pred „skazeným Západom, fašistami, Banderovcami, homosexuálmi…“. Putinova podpora tak rastie aj vtedy, keď životná úroveň v krajine klesá. Podľa prieskumov súhlasilo v januári s politikou Kremľa voči Ukrajine 69% Rusov.