EuropskeNoviny.sk
Časy, kedy sa o gréckom ministrovi financií Janisovi Varoufakisovi hovorilo s rešpektom ako o expertovi na teóriu hier a kedy si on mohol dovoliť v priamom prenose vyhodiť zástupcov takzvanej Troiky z krajiny, sú nenávratne preč. Medzičasom je Varoufakis všetkým na smiech, trpezlivosť európskych partnerov minutá a peniaze čoskoro tiež. Čas sa kráti, Grécko sa dostáva pod tlak, avšak európski partneri tiež.
„Európski partneri“, to sú zástupcovia ostatných krajín eurozóny, ktorí sa pred piatimi rokmi rozhodli v rozpore s platnými pravidlami (článok 125 európskej ústavy: „každá krajina ručí za svoje záväzky sama“) zachraňovať Grécko. Zatiaľ však namiesto záchrany len kúpili čas a to mimoriadne draho – 5 rokov stálo európskych daňovníkov 240 miliárd eur. Teraz sa vlak rúti rovno do priepasti a v salóne sedí nehnute zopár hráčov pokru.
Grécki hráči pokru sedia nehnute, lebo nevedia, čo majú robiť. Predložiť zoznam reforiem, ku ktorému sa zaviazali 20. februára, čiže pred vyše dvomi mesiacmi, avšak taký zoznam, ktorý by európski partneri akceptovali, by znamenalo zrušiť väčšinu predvolebných sľubov, ak nie všetky. A tak predkladá Varoufakis jeden „reformný“ zoznam za druhým s opatreniami, ktoré sú vágne alebo nerealizovateľné alebo ktorých očakávané výnosy sú násobne nadhodnotené. Grécka vláda začína plne pociťovať stred predvolebných sľubov s realitou a Tsipras začína chápať, že medzi plnením jeho sľubov a hospodárením bez dlhov je prienik nula. A keby aj hneď chcel a vedel predložiť zoznam reálnych reforiem, nedovolili by mu to radikáli v jeho vlastnej strane.
Európski hráči pokru sedia nehnute, lebo sa boja pohnúť. Boja sa spraviť čokoľvek a v tichosti sa modlia, aby Gréci predložili čokoľvek, čo by mohli s prižmúrenými očami akceptovať a mohli im uvoľniť ďalšie peniaze (veď nie sú ich, ale daňovníkov, ktorých akože zastupujú). Lenže Gréci nedokážu nič také predložiť a navyše vymýšľajú rôzne opičky, ktorými všetkých strašne vytáčajú. Najprv reparácie, ktoré si vyčíslili na hrdých 280 miliárd eur, potom nové voľby a teraz najnovšie referendum o úsporných opatreniach. To si zrejme treba predstaviť referendovú otázku v štýle „Ste za úsporné opatrenia?“ alebo „Ste za úsporné oparenia nadiktované hrdým Grékom zahraničnými nedemokratickými subjektmi ničiace našu krajinu?“ Mimochodom, rozpor medzi želaním a skutočnosťou je najlepšie vidieť na dvoch postojoch gréckeho obyvateľstva – na jednej strane je 75% obyvateľov za zotrvanie v eurozóne a zároveň je 75% obyvateľov za ukončenie úsporných opatrení.
Na stretnutí ministrov financií minulý piatok v Rige už mali viacerí plné zuby týchto opičiek. Varoufakis si vyslúžil prezývky „hráč“, „mrhač času“, „amatér“. Áno, možno je amatér. Ale možno to všetko len hrá. Možno je tak blbý ako sa správa. Alebo možno je len tak vychcaný. To sa dozvieme až s odstupom času. A dovtedy sedia všetci hráči nehnute, vlak sa rúti a teraz ide už len o to, kto z koho. Kto prvý cukne? Gréci, ktorí nakoniec predložia reálny zoznam reforiem a zrieknu sa svojich predvolebných sľubov? Alebo zvyšok eurozóny, ktorý pustí ďalšie peniaze aj bez splnených podmienok? Toto nevie nikto, ale iné fakty sú isté ako amen v kostole, aj keď sa o nich hovorí menej:
Po prvé, Gréci potrebujú ďalšie peniaze. Ak by nemuseli splácať žiadne úvery a úroky, možno by dokázali fungovať. Skutočnosť je však taká, že Grékov čaká najbližšie mesiace niekoľko splátok úverov z minulosti, do konca augusta je to spolu cca 20 miliárd eur.
Po druhé, euro je pre Grékov príliš drahé. Grécky priemysel je na úrovni 70-tych rokov a tam aj ostane, ak Gréci nespravia naozaj odvážne reformy. Tie ale ľavicová vláda nespraví a nespraví ich zrejme ani vláda pravicová.
Po tretie, vklady v gréckych bankách naďalej klesajú, ľudia vyberajú stovky miliónov eur denne. Banky tieto výbery dokážu vyplácať len preto, že Európska centrálna banka (ECB) priebežne zvyšuje strop takzvaných ELA (Emergency Liquidity Assistance) úverov, medzičasom to je vyše 75 miliárd eur, ktoré nie sú súčasťou gréckeho verejného dlhu. Avšak už dochádzajú záruky v potrebnej kvalite. Navyše, nástroj ELA nie je určený na dlhodobé financovanie krajiny.
Čo bude ďalej?
Predpokladám, že nakoniec Gréci predložia nejaký zoznam akože reformný a európski partneri sa budú tváriť, že to je ono, len aby im mohli poslať ďalšie peniaze, konkrétne zvyšných 7,2 miliardy eur z druhého balíčka. Ďalšie stretnutie eurogrupy je 11. mája, kde to môžu rovno odklepnúť. Hneď na to začne debata o treťom balíku v rozsahu 30 až 50 miliárd eur (o tejto sume sa hovorí teraz, takže odhadujem, že konečná bude vyššia). Táto alternatíva je najpravdepodobnejšia.
Druhá, menej pravdepodobná, avšak rozhodne nie zanedbateľná alternatíva, je tá, že Gréci zase raz nepredložia nič, čo by sa dalo označiť aspoň z diaľky za reformný zoznam, to naštve zopár ďalších ľudí a zase raz sa nedohodnú. Niekedy Grékom dôjdu prachy a vyhlásia platobnú neschopnosť. To ale neznamená, že automaticky opustia eurozónu. Ak toto nastane, bude ešte veselo…
Tretia, momentálne najmenej pravdepodobná alternatíva sú predčasné parlamentné voľby v Grécku a celé divadlo odznova. Pre Grékov by to znamenalo okamžite ďalšie peniaze európskych daňovníkov, lebo všetci by dúfali, že nová vláda bude poslušnejšia. Nechajme sa teda prekvapiť, čo si tí milí Gréci najbližšie pripravia.
Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil europoslanec Richard Sulík.
