EuropskeNoviny.sk
V poslednej dobe Ruská federácia nepôsobí ako dôveryhodný partner Európskej únie z hľadiska mieru a bezpečnosti z dôvodu podkopávania suverenity samostatného štátu – Ukrajiny, čo postupne vyústilo do ozbrojeného konfliktu v tesnej blízkosti hraníc Európskej únie. Rusko navyše opäť začalo používať svoje energetické zdroje na politické účely, aby ovplyvnilo politické rozhodnutia v rámci Európskej únie, pretože Únia je na týchto zdrojoch závislá a nemôže si dovoliť stratiť dodávky plynu z Ruska najmä preto, že neexistuje žiadna alternatíva.
Z dôvodu destabilizácie nezávislej krajiny a narušenia mieru vo východnej Európe a na Kryme boli ruské akcie v oblasti Čierneho mora odsúdené medzinárodným spoločenstvom štátov, pretože táto oblasť je strategicky dôležitá pre bezpečnosť, zahraničnú politiku a Východné partnerstvo Európskej únie, v dôsledku ktorého EÚ neuznala nelegálnu anexiu Krymu Ruskom. Táto anexia poskytla Rusku ďalšie satelitné územie v bezprostrednej blízkosti Európy a hranice kontrolované vojskami NATO sú teraz v rozpore s novou Ruskou hranicou.
Existuje mnoho názorov v rámci EÚ o tom, ako reagovať na ruské správanie a postoje medzi poslancami sa líšia. Predseda Európskeho parlamentu nedávno obmedzil vstup do areálu parlamentu ruskému veľvyslancovi pri EÚ a ďalšiemu ruskému diplomatovi ako recipročnú reakciu na ruský zákaz vstupu do Ruska 89-im politikom EÚ, čo je pomerne kontroverzný a bezprecedentný akt. Pretože EÚ je demokratická únia založené na základných ľudských právach, som presvedčený, že demokracia by mala prevládať na všetkých úrovniach a žiadny poslanec parlamentu, ani jeho predseda nesmie takýto zákaz nariadiť jednostranne. Nesúhlasím s týmto postojom ktorý zaujal predseda Európskeho parlamentu, pretože to je demokraticky neprijateľné. Naopak, som pevne presvedčený, že spolupráca a diplomatické rokovania môžu viesť k účinnejším výsledkom na oboch stranách, aj keď to bude dlhší proces než konfrontácia na diplomatickej úrovni.
Hoci Rusko anektovalo Krymský polostrov, v dôsledku ktorého je to dnes de facto územie Ruskej Federácie, uznanie spoločenstvom štátov nenasledovalo a Krym sa teraz ocitol v medzinárodnej izolácii. Nakoľko EÚ má povinnosť dodržiavať ľudské práva občanov na Kryme a nemôže pasívne sledovať ich porušovanie ako tomu bolo v prípade krymských Tatárov, ktorí sa masívne presťahovali z oblasti Krymu do vnútrozemia Ukrajinu zo strachu z novej ruskej politiky, je potrebné zohľadniť a riešiť aj práva obyvateľov Krymu. Z tohto dôvodu dávanie prednosti konfrontácii pred spoluprácou podľa mňa spôsobí iba problémy pri ochrane ľudských práv a pri otázke európskej bezpečnosti, a ako volený zástupca ľudu som presvedčený, že EÚ sa nesmie odkláňať od demokratického rozhodovania na všetkých úrovniach a územiach.
Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil europoslanec Miroslav Mikolášik.
