Súčasné dlhy Grécka voči MMF či ECB je prakticky nemožné natiahnuť

Takáto reštrukturalizácia je samozrejme faktickým bankrotom, ale politicky o dosť stráviteľnejšia ako priamočiary odpis istiny. S prižmúrenými očami sa s ňou dá súhlasiť. Už dávno to totiž nie je otázka, či členské štáty eurozóny utrpia v Grécku straty. Tá skutočná otázka tak je, kedy a ako tieto straty realizovať. Je tu však problém. Súčasné dlhy voči MMF či ECB, ktoré majú splatnosť v najbližších rokoch, je prakticky nemožné natiahnuť. Práve tu by mali do akcie prísť nové desiatky miliárd z eurovalu.

A v tomto bode vrcholí antická tragédia – mali by sa Grécku vlastne požičať ďalšie peniaze? Nie. Bolo by to ako nahádzať bankovky do blčiaceho kozuba. Grécko potrebuje zbankrotovať – ale nesmie dostať novú pomoc. Práve neustála dispozícia nových a nových peňazí je tým, čo brzdí skutočné reformy v krajine. Bez nového dlhu nebude ani „diktát“ Trojky a reformy, ktoré nikam nevedú. Krajina sa potom môže rozhodnúť, či sa vydá na cestu venezuelského chaosu, alebo začne z trosiek budovať hospodársky zázrak ako kedysi Nemecko, Japonsko, Kórea, Čile, Taiwan.

Postavenie gréckeho rastu na devalvácii novej drachmy je nereálne

Ne(členstvo) v Eurozóne je pritom falošná dilema. Postavenie rastu na devalvácii novej drachmy je nereálne, drachmové ceny nebudú nikoho zaujímať, tak ako nikoho vo Venezuele nezaujímajú ceny v bolívaroch. Skôr naopak, inflačná mena bude zdrojom ďalšej neistoty. ECB môže nechať ELA zamrazené, ale nemusí ju rušiť. Grécke banky, aj tak prakticky všetky pološtátne, sa môžu zlúčiť, pár miliardami rekapitalizovať a pracovať so slušnou zásobou hotovosti vo výške 40 miliárd eur, ktorá momentálne koluje v Grécku. Deflácia? Si píš! V momente, keď sú dlhy aj tak nesplatiteľné, bude pre krajinu požehnaním. Grécky štát by musel drasticky osekať výdavky až na kosť, aj keby ho viedol sám Lenin a aj tak by sa aspoň na čas musel spoľahnúť na nejaké štátne zmenky. Nemuselo by to vyjsť, schopnosť vládnej moci udržať zničujúcu politiku v chode dlhé roky sme historicky videli neraz. A aj v prípade nástupu reformnej vlády by prepad životnej úrovne nejakú dobu pokračoval. Ale pre Grékov a ich politikov by tu aspoň bola možnosť rozhodnúť sa pre inú budúcnosť.

Viac..  ECB rozhodne o ďalšom smerovaní menovej politiky v eurozóne

Eurolokomotíva si ide aj tak svoje, bez ohľadu na varovania zo všetkých strán

Ale dosť utopického snívania, eurolokomotíva si ide aj tak svoje, bez ohľadu na varovania od tvrdých marxistov, aj voľno trhových ekonómov. Grécko už v pondelok musí zaplatiť 3,5 miliardy eur ECB. Takže ak nový plán nemá stroskotať hneď na začiatku, peniaze potrebuje bleskovo. Dohodnúť euroval bude trvať ešte zopár týždňov. Preto sa narýchlo spod zeme vykopal už takmer zabudnutý mechanizmus EFSM, ktorý vznikol v roku 2010 a je krytý rozpočtom EÚ. Z neho by mal ísť preklenovací úver 7 miliárd. Voči tomu sa postavili Briti, Česi, Švédi a Dáni, že oni teda rozhodne eurozónu zachraňovať nemienia. Tak sa narýchlo začalo vymýšľať, ako zagarantovať nečlenom Eurozóny prípadné straty, ktoré by mohli utrpieť. Záplata na záplatu…

EÚ sa tak pri Grécku mení na stále rozdrobenejšie skupinky štátov, stále zúrivejšie bojujúcich za presadenie svojho plánu budúcich udalostí. To nám to to euro s integráciou pekne pomohlo…

Integráciu s rodinou a priateľmi (pokojne aj bez eura) po zvyšok týždňa želá

Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.

O ram

Odporúčame pozrieť

Lagardová: Hospodársky rast v eurozóne by sa mal v priebehu roka 2024 zrýchliť

Hospodársky rast v eurozóne by sa mal v priebehu roka 2024 zrýchliť najmä v dôsledku …

Consent choices