Čo nové vo svete? Prinášame vám prehľad uplynulého 29. týždňa 2015

GRÉCKO 

Grécky parlament uplynulý týždeň schválil balík úsporných opatrení, ktoré žiadajú európski partneri výmenou za otvorenie rokovaní o ďalšej pomoci. Za schválenie balíka v tristočlennom parlamente hlasovalo 229 poslancov, no 38 poslancov zo strany Syriza buď nehlasovalo, alebo bolo proti opatreniam. Medzi opatreniami sú škrty v gréckych výdavkoch, ako aj zvyšovanie daní. Nemecký minister financií Schäuble sa vyjadril, že odklepnutie úsporných opatrení gréckym parlamentom je dôležitý krok a grécku požiadavku na začatie rokovaní o ďalšej finančnej pomoci predloží do nemeckého parlamentu. Zároveň ale uviedol, že zabezpečiť udržateľnosť gréckeho dlhu bez toho, aby došlo k jeho odpísaniu, bude veľmi ťažké. Nemecko je pritom jedným z najväčších kritikov odpisovania gréckeho dlhu a zásadne takéto riešenie odmieta. Grécka žiadosť o začatie rokovaní s veriteľmi minulý týždeň prešla aj fínskym parlamentom, pričom Fínsko patrí k najväčším skeptikom ohľadom záchranných programov pre zadlžené krajiny. Do stredy 22. júla musia Atény schváliť druhú sériu reforiem, ktoré veritelia požadujú za poskytnutie pomoci.

„Grécka vláda nariadila bankám, aby v pondelok, 20. júla 2015, otvorili. Uplynulé tri týždne boli totiž zatvorené kvôli tomu, aby nenastal kolaps bankového systému vzhľadom na masívne výbery vkladov,“ hovorí analytický tím Poštovej banky. Toto nariadenie prišlo iba pár hodín po zmenách v gréckom vládnom kabinete. Tie premiér Tsipras oznámil ešte minulý piatok. Tsipras totiž odvolal z funkcií členov svojho vládneho kabinetu, ktorí hlasovali proti reformám požadovaným medzinárodnými veriteľmi výmenou za ďalší program finančnej pomoci. K odvolaným patria minister energetiky a životného prostredia a námestník ministra sociálnych vecí, ktorí boli považovaní za lídrov ľavého krídla premiérovej strany. Vláda v novom zložení zároveň zmenila aj limity na výber hotovosti. Denný limit vo výške 60 EUR sa nahrádza týždenným limitom na úrovni 420 EUR. Reštrikcie týkajúce sa prevodov do zahraničia a ďalšie kapitálové kontroly však ostávajú v platnosti. Podpora premiéra, ktorý prikývol na požiadavky veriteľov, je medzi Grékmi aj naďalej vysoká. Podľa výsledkov prieskumu verejnej mienky by Syriza v súčasnosti získala vo voľbách 42,5 % hlasov, čo predstavuje takmer dvojnásobok počtu druhej najsilnejšej strany – Novej demokracie a 70 % respondentov navyše uviedlo, že dohodu o úsporných opatreniach akceptujú, ak Grécko bude môcť zostať členom eurozóny. Opačný názor ale majú Nemci. Viac než polovica z nich sa domnieva, že plánovaná dohoda s Gréckom je zlá a mnohí by uprednostnili, keby táto krízou postihnutá balkánska krajina radšej opustila eurozónu, než aby dostala šancu na ďalšiu pomoc. Vyplynulo to z prieskumu medzinárodnej výskumnej agentúry YouGov.

NEMECKO

Viac..  Cipollone: Inflácia v eurozóne môže v polovici roka 2025 dosiahnuť cieľ ECB

Medzinárodný menový fond [MMF] minulý týždeň zverejnil správu o nemeckej ekonomike, v ktorej uviedol, že terajšej nemeckej konjunktúre prospieva slabé euro, nižšie ceny energií a podporuje ju aj zdravá fiškálna pozícia. Tieto faktory zároveň poskytujú Berlínu priestor pre podporu hospodárskeho rastu v strednodobom horizonte. Nemecký export v máji rástol najrýchlejšie od začiatku tohto roka, a obchodný prebytok stúpol na rekordnú úroveň 22,8 mld. EUR. MMF však vo svojej správe uviedol, že je nutné dôkladne monitorovať nemecký trh obytných nehnuteľností a sektor životného poistenia, ktoré by mohli byť finančne zraniteľnými kvôli nízkym úrokovým sadzbám. MMF zároveň potvrdil svoju prognózu rastu nemeckej ekonomiky, ktorá ráta s tým, že v tomto roku HDP krajiny posilní o 1,6 % a v budúcom roku o 1,7 %. Fond je tak trochu menej optimistický ako nemecká vláda, ktorá odhaduje, že v tomto roku hospodárstvo krajiny vzrastie o 1,8 %.

SVET

Organizácia krajín vyvážajúcich ropu [OPEC] očakáva v roku 2016 nárast dopytu po rope. Vyplýva to z mesačnej správy Organizácie. Svetový trh s ropou by mal byť v budúcom roku vyváženejší, keďže spotreba Číny a rozvojových krajín rastie, zatiaľ čo dodávky bridlicovej ropy zo Severnej Ameriky a iných regiónov sa zvyšujú pomalšie. Organizácia predpokladá nárast svetového dopytu po rope v roku 2016 o 1,34 mil. barelov ropy denne a v tomto roku o 1,28 mil. barelov denne. Svetová ponuka ropy rástla tento rok rýchlejšie ako dopyt. Ponuku ťahali krajiny OPEC, hlavne z Blízkeho východu, zvyšovaním produkcie s cieľom získať väčší trhový podiel. Najmä Saudská Arábia zvýšila svoju produkciu ropy na rekordné úrovne.

O red

Odporúčame pozrieť

Cipollone: Inflácia v eurozóne môže v polovici roka 2025 dosiahnuť cieľ ECB

Európska centrálna banka (ECB) je stále viac presvedčená, že inflácia v eurozóne klesne späť na …

Consent choices