EuropskeNoviny.sk
Pavlína Pavlová začínala v Bruseli v parlamentnej kancelárii poslanca Miroslava Mikolášika v januári minulého roku. Jej stáž tak bola v mnohom poznačená prípravou na voľby. V novom legislatívnom období asistovala politickým poradcom Európskej ľudovej strany vo Výbore pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a delegáciách pre vzťahy s krajinami južnej a centrálnej Ázie. Vďaka parlamentným skúsenostiam o ňu prejavil záujem európsky think-tank Wilfried Martens Centre for European Studies, ktorý jej poskytol platenú stáž na sedem mesiacov, ako aj možnosť podieľať sa na príprave kongresu Európskej ľudovej strany v Madride.
Momentálne funguješ vo Wilfried Martens Centre for European Studies, aká je úloha tohto think-tanku?
Martens Centre je oficiálny think-tank stredopravej Európskej ľudovej strany (EĽS), ktorá je najväčšou stranou v Európskom parlamente. Združuje dvadsaťdeväť národných politických think-tankov a jeho cieľom je vytvárať platformu pre diskusiu, v ktorej sa verejnosť stretáva s politikmi a odborníkmi pôsobiacimi v rôznych oblastiach verejného života. Popri organizovaní konferencií spočíva hlavná práca centra vo výskume a vydávaní publikácií. Dôraz sa pritom kladie na vyváženosť výskumnej činnosti tak, aby pokrývala všetky sféry od ekonomických a sociálnych otázok cez zahraničnú politiku, až po energetiku a bezpečnostné výzvy, ktorým Európa v súčasnosti čelí.
Na čom veľkom ste pracovali naposledy?
Pod vedením nového prezidenta Martens Centre Mikuláša Dzurindu sme spustili projekt #UkraineReforms, ktorý ma za úlohu podporovať reformný proces na Ukrajine. Jeho cieľom je poskytnúť priestor pre výmenu skúseností medzi expertmi, zákonodarcami a odbornou verejnosťou. V rámci tohto projektu sú úspešní reformátori z regiónu východnej a strednej Európy pozvaní, aby sa zúčastnili televíznych debát a verených vystúpení a upozornili tak na potrebu štrukturálnej reformy Ukrajiny. Pre projekt sme získali popredné osobnosti, ako napr. dvojnásobného premiéra Slovinska Janeza Janšu, alebo bývalého predsedu poľskej národnej banky a podpredsedu vlády Leszeka Balcerowicza. Projekt spopularizoval aj Run for Ukraine, ktorý sa konal na jar v Kyjeve a lídrom bežeckej štafety bol pán Dzurinda spolu s europoslancami Ditou Charanzovou a Ivanom Štefancom a zástupcom Európskej komisie Romanom Babjakom.
Náš bývaly premiér Mikuláš Dzurinda je prezidentom Wilfried Martens Centre for European Studies. Ako sa s ním spolupracuje?
Pracovať pod vedením pána Dzurindu je jedinečná skúsenosť a to po profesnej aj osobnej stránke. Ako Slovenka si túto príležitosť cením dvakrát toľko. Vyrastala som v domácnosti s večne spustenými správami a televíznymi debatami a snáď tam sa začala moja obsesia politikou. S trochou nadsádzky by sa dalo povedať, že ako dvojnásobný premiér bol Mikuláš Dzurinda stálou súčasťou našej obývačky. Zároveň sme obaja rodáci zo Spiša a tak cítim extra dávku zodpovednosti priniesť do práce maximálnu profesionalitu. Pri našej spolupráci ma úprimne prekvapila jeho životná energia. Zatiaľ čo sa my, stážisti, ráno striedame zívajúc pri kávovare, prezidenta spoznáte podľa svižného kroku do jeho kancelárie a smiechu na chodbe. Stal sa tak pre nás inšpiráciou a postupne sme začali všetci ráno behávať.
Ako hodnotíš úlohu think-tankov v Bruseli?
Všade tam, kde sa rozhoduje o veciach verených, je úloha think-tankov nezastupiteľná. Martens Centre spája odbornú a laickú verejnosť. Vytvára tak prostredie pre otvorenú diskusiu, ktorá je základom zdravej demokracie. Názory a informácie sa vymieňajú oboma smermi a nie je to o tom, žeby niekto kázal a publikum len počúvalo. Jednotlivci z rôznych oblastí majú možnosť podieľať sa na formovaní verejnej mienky a nezáleží na tom, či nový podnet prichádza od funkcionára alebo stážistu. Bruselské think-tanky zároveň prinášajú nové témy a svojou činnosťou vytvárajú most medzi akademickým a politickým prostredím. Osobne si veľmi vážim, že vďaka ním moje vzdelávanie pokračuje aj po ukončení univerzitného štúdia.
Pôsobila si aj v Európskom parlamente, aký je to rozdiel oproti práci v think-tanku?
Martens Centre ma priemerne dvadsať zamestnancov, parlament niekoľko tisíc. Hlavná výzva je preto prispôsobiť sa dynamike malého týmu a vedieť sa zosúladiť. Akcent je tiež na dobré osobné vzťahy. V práci strávime omnoho viac času ako mimo nej, navyše máme často večerné eventy a s mnohými kolegami sa stretávame aj cez víkendy. V tomto je centrum úplne jedinečné – priateľskejšiu atmosféru v Bruseli nenájdete. V inštitúcii, akou je parlament, denne komunikujete a networkujete s desiatkami ľudí a zároveň je to viac konkurenčne a hierarchicky usporiadané prostredie. Čo sa týka náplne práce, ako stážista sa musíte vedieť veľmi rýchlo adaptovať a neprestajne multitaskovať. Či už pracujete pre europoslanca, výbor, delegáciu alebo think-tank, denne máte na starosti celú škálu povinností – od rozboru legislatívy, prípravy podkladov, písania prejavov až po plánovanie a samotnú organizáciu eventov.
Odporučila by si mladým ľudom ísť do Bruselu pracovať/sťážovať?
Na túto otázku existuje len jediná správna odpoveď – choďte do toho. Každému mladému človeku by som odporučila ísť do zahraničia a vyskúšať si na vlastnej koži inú kultúru, systém prace i vzdelávania. Je to najistejšia cesta, ako sa naučiť byť samostatným a zodpovedným. Ak sa vám niečo nedarí, neexistuje externý faktor, ktorý by ste vinili zo svojho neúspechu, pretože ste sa sami rozhodli to skúsiť. Mladí ľudia sa preto prirodzenou cestou naučia byt proaktívni. Namiesto toho, aby ste sa pýtali, čo môže vaša krajina urobiť pre vás, začnete rozmýšľať, čo môžete vy urobiť pre ňu. A vtedy je správny čas vrátiť sa domov a zúročiť svoje skúsenosti.
Ready for the big launch of #itsourjob @martenscentre https://t.co/1kNq5fc7Lg
— Pavlina Pavlova (@PavlPavlova) May 5, 2015
Pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk spracoval Miroslav Hajnoš
