EuropskeNoviny.sk
Štandardný Eurobarometer z jari 2015 je druhým prieskumom verejnej mienky v celej EÚ od nástupu Junckerovej Komisie 1. novembra 2014.
Prieskum sa uskutočnil prostredníctvom osobných pohovorov od 16. do 27. mája 2015. V rámci prieskumu bolo oslovených celkovo 31 868 respondentov z jednotlivých členských štátov EÚ a kandidátskych krajín.
Viac Európanov tvrdí, že má pozitívny obraz o Európskej únii a dôvera v EÚ od novembraminulého rokavzrástla. Okrem toho občania vnímajú prisťahovalectvo ako hlavnú výzvu, ktorej EÚ čelí v súčasnosti. Toto sú niektoré z výsledkov posledného prieskumu štandardný Eurobarometer, ktoré boli uverejnené. Prieskum sa uskutočnil v dňoch 16. až 27. mája 2015 v 34 krajinách alebo územiach.
Prisťahovalectvo vnímané ako hlavná výzva, ktorej čelí EÚ
Pri otázke o hlavných obavách občania v súčasnosti najčastejšie na úrovni EÚ uvádzajú tému prisťahovalectva. S 38 % (+14 percentuálnych bodov) táto téma výrazne predbehla ekonomickú situáciu (27 %, –6 percentuálnych bodov), nezamestnanosť (24 %, –5 percentuálnych bodov) a verejné financie členských štátov (23 %, –2 percentuálne body). Je najčastejšou uvádzanou obavou v 20 členských štátoch, pričom najvyššie percento dosiahla na Malte (65 %) a v Nemecku (55 %). Obavy z terorizmu na úrovni EÚ sa od novembra 2014 tiež výrazne zvýšili (17 %, +6 percentuálnych bodov).
Podpora politických priorít Európskej komisie
Rovnako ako v predchádzajúcom prieskume z novembra 2014 existuje silná podpora obyvateľov prioritným témam, ktoré stanovila Európska komisia pod vedením predsedu Junckera.
- V prípade investícií v rámci EÚ viac ako 59 % Európanov súhlasí s tým, aby sa verejné finančné prostriedky použili na stimulovanie súkromných investícií na úrovni EÚ.
- V oblasti energetiky 72 % Európanov podporuje spoločnú energetickú politiku členských štátov EÚ.
- Väčšina občanov považuje jednotný trh (voľný pohyb osôb, tovaru a služieb v rámci EÚ) za jeden z najväčších úspechov EÚ (57 %), takmer rovnaké percento ako mierové vzťahy medzi členskými štátmi (55 %).
- Pokiaľ ide o otázku migrácie, 73 % Európanov uvádza, že sú za spoločnú európsku politiku v oblasti migrácie. Väčšina Európanov (51 %) má pozitívny názor, pokiaľ ide o migráciu ľudí z iných členských štátov EÚ. 56 % však má negatívny názor, pokiaľ ide o prisťahovalectvo ľudí z krajín mimo EÚ.
Občania aj naďalej zostávajú optimistami, pokiaľ ide o budúcnosť EÚ. Optimisticky ju vníma 58 % (+2 percentuálne body) Európanov, zatiaľ čo 36 % (–1 percentuálny bod) ju vidí pesimisticky.
Obraz o EÚ sa stále zlepšuje
Počet Európanov, ktorí tvrdia, že majú pozitívny obraz o EÚ, vzrástol z 39 % v novembri minulého roka na 41 % v máji 2015, pričom 38 % občanov vníma EÚ neutrálne a iba 19 % negatívne (pokles z 22 % v novembri a 25 % v júni 2014).
Okrem toho počet Európanov, ktorí tvrdia, že dôverujú Európskej únii, sa tiež zvýšil na 40 % (nárast o 3 percentuálne body od novembra 2014 a o 9 percentuálnych bodov od volieb do Európskeho parlamentu v roku 2014). Priemerná úroveň dôvery vo vnútroštátne vlády sa tiež mierne zvýšila, a to na 31 % (+2 percentuálne body).
Počet ľudí, ktorí tvrdia, že ich hlas má v EÚ váhu, dosiahol 42 % (+2 percentuálne body), pričom si udržal 10-ročné maximum zaznamenané po voľbách do Európskeho parlamentu 2014.
Očakávania súvisiace s ekonomikou sa zlepšujú a podpora eura zostáva na rovnakej úrovni
Pokiaľ ide o ekonomickú situáciu, očakávania Európanov súvisiace s vnútroštátnou ekonomickou situáciou zostávajú v podstate rovnaké, približne každý štvrtý (26 %, +4 percentuálne body) je v prípade nadchádzajúcich 12 mesiacov optimistom a 48 % očakáva, že situácia sa nezmení. Pesimistické očakávania sa prudko znížili a dosiahli 21 % (–7 percentuálnych bodov). Počet Európanov, ktorí sa domnievajú, že vplyv krízy na zamestnanosť už dosiahol svoj vrchol (48 %, –4 percentuálne body), je teraz jednoznačne vyšší ako počet tých, ktorí si myslia, že „najhoršie ešte len príde“ (42 %, –4 percentuálne body).
Pozitívny postoj k euru zostáva na rovnakej úrovni (57 % v celej EÚ a 69 % v eurozóne). Podpora jednotnej meny sa zvýšila v 14 členských štátoch, najvýraznejšie v Litve (73 %, +10 percentuálnych bodov), ktorá pristúpila k eurozóne 1. januára 2015 a v Grécku, kde sa 69 % (+6 percentuálnych bodov) Grékov vyjadrilo v prospech eura.
