šuplata
Milan Šuplata, analytik CEPI a expert na ruskú propagandu. PHOTO: redakcia/MŠ.

Expert na ruskú propagandu Šuplata: Rusko chce zvrátiť proces európskej integrácie

Na Slovensku sledujeme búrlivú diskusiu o témach, ktoré ešte pred dvoma rokmi zaujímali iba málokoho. Prečo dnes naše členstvo v NATO, budúcnosť EÚ, vojny v našom susedstve a dokonca americko-európska obchodná dohoda polarizujú spoločnosť podobne ako kedysi Vladimír Mečiar?

Tie témy sa v prvom rade stali urgentnejšími. Ruská anexia Krymu a vojna na Ukrajine sú nám nielen geograficky, ale aj psychologicky bližšie ako Afganistan, či izraelsko-palestínsky konflikt. Po prvýkrát tiež začíname vnímať problémy Blízkeho východu a Afriky ako niečo, čo sa nás cez vlny utečencov môže bezprostredne dotýkať. Druhá strana mince je tá, že sme vystavení systematickému informačnému útoku zo strany Ruska, ktorého cieľom je diskusiu o týchto problémoch radikalizovať a v konečnom dôsledku úplne zmariť.

Nie je to tak, že Rusko tú diskusiu musí vyvažovať, pretože mainstreamové médiá sú poväčšine prozápadné?

Tak si ale najprv povedzme, ako si to vyvažovanie vlastne predstavuje. O štátnej kontrole médií v samotnom Rusku sa ani nebavme, lebo tam o vyváženosti asi ťažko možno hovoriť. Keď sa novinári vraždia a ďalší v strachu utekajú z krajiny alebo sa musia podrobiť cenzúre, to asi ťažko môžeme porovnávať s kvalitou a vyváženosťou médií kdekoľvek na Západe, nech sme voči našim médiám akokoľvek kritickí.

U nás však médiá nie sú pod ruskou kontrolou, prečo sa teda obávate informačných útokov?

Problémom je ich zraniteľnosť. V záujme vyváženosti a vyššej sledovanosti často dávajú priestor názorom, o ktorých samotní novinári vedia, že sú absurdné. Opticky to potom vytvára ilúziu rovnoprávnosti akýchkoľvek dvoch názorov, legitimizuje to radikálov a vplýva na verejnú mienku. Médiá by mohli väčší dôraz prikladať informovaniu na základe dôveryhodných a overených faktov, princíp päť minút Hitlerovi a päť minút Židom mi nepríde zrovna najideálnejší. Mainstreamové médiá sú však iba špička ľadovca.

Hovorí sa o alternatívnych médiách, najmä na internete. Majú reálny dosah na verejnú mienku? Nie sú to len médiá pre marginálnu skupinu presvedčených?

Dnes už tá informačná mašinéria, či už centralizovaná alebo decentralizované, ktorá je protizápadne orientovaná, dosahuje obrovské rozmery. Kým pred pár rokmi sme ťažkú propagandu sledovali najmä na neonacistických, rasistických, či marxistických weboch, dnes máte napríkad problém nájsť na Youtube video o vzťahoch Ruska a NATO, ktoré by nevykazovalo znaky protizápadnej propagandy. Online priestor je dnes z hľadiska kvantity doslova prevalcovaný propagandistickým obsahom, či už ide o články, videá alebo internetové diskusie.

Zakladáte webstránku antipropaganda.sk, nejde len o zrkadlový odraz toho, čo robí druhá strana? Prečo sú vaše názory tie správne a ich nie?

Nemám problém s iným názorom, ale s vymýšľaním si faktov. Ako sa dá viesť zmysluplná debata napríklad o konflikte na Ukrajine, keď sme tu obsypaní toľkými klamstvami. Náš web chce poukazovať na zjavné rozpory medzi rozvíjajúcou sa protizápadnou mytológiou a faktami, ktoré sa dajú overiť. Na výčitku, že ukrajinská vláda je fašistická jednoducho napíšeme, že v parlamentných voľbách na ukrajine ultrapravickové strany úplne prepadli a že je to naopak Rusko, ktoré podporuje ultrapravicové sily naprieč európskym kontinentom. My si vojakov na dovolenke vymýšľať nebudeme, ani nebudeme inscenovať ukrižovanie dieťaťa, ani vo Photoshope falšovať snímky z havárie lietadla a potom o tom rozvíjať diskusiu na internete a v médiách. Čo chceme robiť je zhromažďovať a sprostredkúvať informácie, ktoré sa dajú overiť.

Viac..  Poľsko vyzvalo EÚ na uvalenie sankcií na agroprodukty z Ruska a Bieloruska

Čo je cieľom Ruska v tejto informačnej vojne?

Myslím, že konečným cieľom je oslabenie a zvrátenie procesu európskej integrácie. Hoci sú NATO, protiraketová obrana a naše aktivity v oblasti bezpečnosti a obrany ľahko zneužiteľné ako témy propagandy, v skutočnosti pre Rusko problémom nie sú. Čo je pre Rusko, alebo skôr pre ľudí v jeho vedení, vnímané ako problém, je Európska únia a s ňou súvisiaci právny štát. Na rozdieľ od nás sa Rusom nepodarilo zmodernizovať svoj politický a ekonomický systém. Ich ekonomika je založená na centralizácii moci a exporte ropy a plynu, čo je veľmi málo na to, aby bol štát úspešný v globalizovanom svete. Zistili napríklad, že pravidlá EÚ nedovoľujú monopolnú kontrolu nad plynovým biznisom a že hrubé spôsoby tu nefungujú. V prostredí založenom na rešpektovaní práva sa im zrejme nefunguje ľahko a cieľom je preto demokratizačný proces a zjednocovanie Európy zvrátiť.

Je to reálne? Slovensko je predsa demokratická krajina nachádzajúca sa v Európskej únii, ekonomicky sa mu celkom darí. Ani spoločnosť zas tak veľmi tá zahraničná politika nezaujíma.

Hoci sme uskutočnili množstvo reforiem, sami vidíme, že Slovensko stále nie je demokracia západného typu. Nemáme dôveru v politickú elitu, dennodenne počúvame o obrovských korupčných škandáloch, ktoré nakoniec skoro vždy ostanú nepotrestané. Do škôl nám chodia prednášať radikáli o tom, že náš národ obýva celú Euráziu. Verbujú a indoktrinujú deti a mládež, ktorá sa v škole učí viac o štúrovských panslavistických víziách ako o komunistickej totalite a mečiarovcoch. Chlapci v maskáčoch cvičia v slovenských lesoch s expanznými zbraňami, trénovaní sú ruskými inštruktormi. Viacerí z nich bojujú na Ukrajine a skôr či neskôr sa začnú vracať domov. Do toho prichádza téma migrácie a utečencov, ktorá bude vytvárať živnú pôdu pre nárast extrémizmu. Keď k tomu pridáte mocnosť, ktorá vie výborne  pracovať s informáciami a vplyvovými skupinami, tak sme zraniteľní. Prebiehajúcu informačnú vojnu vnímam ako hrozbu pre demokratickú spoločnosť a budúcnosť Slovenska v zjednotenej a na právnom štáte založenej Európe.

Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal Milan Šuplata, bezpečnostný analytik CEPI a expert na ruskú propagandu.

O red

Odporúčame pozrieť

Komisia navrhuje zvýšenie ciel na ruské a bieloruské obilné výrobky

Európska komisia navrhuje zvýšiť clá na dovoz obilnín, olejnín a odvodených produktov (ďalej len „obilné …

Consent choices