EuropskeNoviny.sk
GRÉCKO
„Grécka ľavicová strana Syriza podľa všetkého získala vo víkendových voľbách druhú šancu a vráti sa k moci, napriek kontroverznej dohode s európskymi lídrami. Po sčítaní takmer všetkých hlasov získala Syriza vo voľbách 35,5 %, čím porazila Novú demokraciu s 28,1 % – ami, ktorá sa tak umiestnila na druhom mieste. Prvú trojku uzatvára neonacistický Zlatý úsvit so ziskom cez 7 %. Syriza by tak mala získať 145 kresiel v 300 – člennom parlamente. Víťazná strana získava bonus v podobe 50 mandátov navyše“, uviedol analytický tím Poštovej banky. Nová demokracia by mala mať 75 poslancov. Tsipras chce vládu zostaviť do troch dní. Za koaličného partnera si opäť zvolí stranu Nezávislí Gréci, ktorá vo voľbách získala zhruba 3,7 % hlasov. Do parlamentu by sa tak dokopy malo dostať osem strán vrátane socialistickej strany Pasok, centralistickej strany To Potami, Komunistickej strany Grécka a Centristickej únie. Účasť na voľbách bola pravdepodobne najnižšia v histórii krajiny [56,5 %]. Niet sa ale čo čudovať, Gréci pristúpili počas tohto roku k volebným urnám trikrát.
CHORVÁTSKO
Chorvátsky parlament minulý týždeň schválil zákon, ktorý prikazuje bankám previesť spotrebiteľské úvery poskytnuté vo švajčiarskych frankoch na eurá. Predpokladá sa, že nový právny predpis, ktorý nadobudne účinnosť 30. septembra, bude stáť miestne banky až do 8 mld. chorvátskych kún [HRK]. Banky budú musieť do polovice novembra previesť istiny úverov na eurá a klientom predložiť nové plány splátok. Zákonodarcovia podporili právny predpis aj napriek tomu, že sa banky vyhrážajú žalobou voči vláde a chorvátska centrálna banka varovala pred veľkými stratami súkromných poskytovateľov pôžičiek. Pôžičky denominované vo frankoch spláca približne 60 tis. Chorvátov. Celková suma týchto úverov predstavuje 25 mld. HRK.
NEMECKO
Index dôvery, ktorý zostavuje nemecký inštitút ZEW, v septembri klesol o viac ako polovicu na 12,1 bodu z augustových 25 bodov. Trh očakával miernejší prepad. Dôvera nemeckých investorov sa tak v septembri prepadla na desaťmesačné dno. Dôvodom boli najmä obavy zo spomalenia exportu na rozvíjajúce sa trhy. Prezident inštitútu uviedol, že ekonomické oslabenie v rozvíjajúcich sa krajinách zhoršuje výhľad exportne orientovanej nemeckej ekonomiky. Index dôvery sa opiera o prieskum, v rámci ktorého mannheimský inštitút medzi 31. augustom a 14. septembrom oslovil 220 analytikov a investorov.
OECD
Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj [OECD] zhoršila prognózu rastu globálnej ekonomiky. Svetová ekonomika by v tomto roku mala posilniť o 3,0 % a v budúcom roku o 3,6 %. Predchádzajúca júnová prognóza počítala s tohtoročným rastom vo výške 3,1 % a s budúcoročným rastom vo výške 3,8 %. Pod zhoršenie prognózy sa podpísalo predovšetkým zhoršenie situácie v Číne a v Brazílii. OECD mierne zhoršila aj prognózu rastu čínskej a brazílskej ekonomiky. Tie by v tomto toku mali posilniť o 6,7 %, resp. 2,8 % a v budúcom roku o 6,5 %, resp. 0,7%. Brazília totiž bojuje s poklesom cien komodít, ktoré exportuje. Organizácia však zlepšila prognózu hospodárskeho rastu USA. Americké hospodárstvo by malo v tomto roku vzrásť o 2,4 % [pôvodne o 2,0 %] a v roku 2016 o 2,8 % [pôvodne o 2,6 %]. Eurozóna by si v tomto roku mala polepšiť o 1,6 % a v budúcom o 1,9 %.
