EuropskeNoviny.sk
Cieľom stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 je zastaviť úbytok biodiverzity a degradáciu funkcií ekosystémov, do roku 2020 ich v čo možno najväčšej miere obnoviť a pomôcť zvrátiť stav globálneho úbytku biodiverzity. Stratégiou boli vytýčené ciele v týchto šiestich hlavných oblastiach: úplné vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, zachovanie a obnova ekosystémov a ich funkcií, udržateľnejšie poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a rybárstvo, prísnejšie kontroly inváznych nepôvodných druhov a zvýšenie príspevku EÚ k zvráteniu stavu globálneho úbytku biodiverzity. Stratégia EÚ zdôrazňuje potrebu plne využiť ekonomické a sociálne výhody, ktoré príroda poskytuje, a začleniť ich do systémov podávania správ a účtovníctva. Cieľom stratégie je tiež plnenie globálnych záväzkov v oblasti biodiverzity v rámci Dohovoru o biologickej diverzite ako príspevok k novej globálnej agende 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj.
Hodnotenie stratégie EÚ v oblasti biodiverzity v polovici jej trvania potvrdilo pokrok v mnohých oblastiach, no zároveň zdôraznilo potrebu väčšieho úsilia členských štátov pri jej realizácii, ak sa má zastaviť úbytok biodiverzity do roku 2020.
V hodnotení stratégie EÚ v oblasti biodiverzity v polovici jej trvania sa posudzovalo, či je EÚ na dobrej ceste k dosiahnutiu cieľa zastaviť úbytok biodiverzity do roku 2020. Jeho výsledky síce potvrdzujú pokrok v mnohých oblastiach, no zároveň podčiarkujú potrebu väčšieho úsilia na splnenie záväzkov týkajúcich sa realizácie stratégie členskými štátmi. Schopnosť prírody čistiť ovzdušie a vodu, opeľovať poľnohospodárske plodiny a znižovať následky katastrof, akými sú napr. záplavy, je ohrozená, čo môže znamenať nemalé a neočakávané náklady pre našu spoločnosť a ekonomiku. Výsledky prieskumu verejnej mienky na území celej EÚ, ktoré dnes boli takisto zverejnené, ukázali, že väčšina Európanov sa obáva dôsledkov úbytku biodiverzity a uvedomuje si možný negatívny vplyv na ľudské zdravie a dobré životné podmienky a v konečnom dôsledku aj na náš dlhodobý hospodársky rozvoj.
EÚ prijala spomínanú stratégiu, aby zastavila úbytok biodiverzity do roku 2020. Dnešné hodnotenie, ktoré prichádza v polovici jej realizácie, zdôraznilo potrebu urobiť v praxi ďaleko viac, ak sa má politika EÚ pretransformovať do konkrétnych opatrení. Po prvé, členské štáty musia dôslednejšie vykonávať právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia. Stav viac ako troch štvrtín významných prírodných biotopov v EÚ je v súčasnosti nepriaznivý a mnohým druhom hrozí vyhynutie. Zastavenie úbytku biodiverzity bude závisieť aj od toho, ako účinne dokážeme otázky súvisiace s biodiverzitou integrovať do politík poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, rybárstva, regionálneho rozvoja a obchodu. Zreformovaná spoločná poľnohospodárska politika umožňuje lepšie integrovať otázky týkajúce sa biodiverzity, no o úspechu spoločnej poľnohospodárskej politiky rozhodne miera, do akej členské štáty zavedú vnútroštátne opatrenia. V neposlednom rade je dôležité, aby sme naše prírodné bohatstvo poznali a uvedomovali si ho, a to nielen na území našich chránených oblastí, ale o veľa viac aj v našich krajinách a moriach. Komisia v súčasnosti vykonáva tzv. kontrolu vhodnosti smerníc EÚ o vtákoch a biotopoch, aby posúdila, či svoje ciele dosahuje tým najúčinnejším spôsobom.
Európsky komisár pre životné prostredie, námorné záležitosti a rybárstvo Karmenu Vella v tejto súvislosti uviedol: „Z tejto správy si môžeme vziať množstvo ponaučení – jednak to dobré, čo sa podarilo dosiahnuť, alebo príklady, ktoré je vhodné nasledovať, ale aj skutočnosť, že potrebujeme vyvinúť oveľa viac úsilia na dobehnutie zameškaného a dosiahnutie našich cieľov v oblasti biodiverzity do roku 2020. Nesmieme nič podceňovať – ak prídeme o biodiverzitu, prídeme o náš životodarný systém. A to si nemôžeme dovoliť ani my, ani naša ekonomika.“
Obnova prírodných biotopov a budovanie zelenej infraštruktúry zostávajú aj naďalej výzvou pre Európu. Ak dôjde k realizácii stratégie EÚ pre zelenú infraštruktúru, malo by to priniesť mnohonásobné výhody pre viaceré odvetvia vrátane poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybárstva. Ďalšou narastajúcou hrozbou pre biodiverzitu v EÚ sú invázne nepôvodné druhy, ktoré spôsobujú značné škody v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a rybárstve a EÚ stoja najmenej 12 miliárd EUR ročne. Nedávno nadobudlo účinnosť nové nariadenie EÚ, ktorého cieľom je bojovať proti šíreniu inváznych nepôvodných druhov, a prebieha úsilie vypracovať do začiatku roka 2016 zoznam inváznych druhov v EÚ.
EÚ významne prispieva k zastaveniu úbytku biodiverzity aj v celosvetovom meradle. Spolu so svojimi členskými štátmi je najväčším finančným prispievateľom na zachovanie biodiverzity. EÚ podnikla prvé kroky s cieľom obmedziť nepriame faktory spôsobujúce úbytok biodiverzity, vrátane obchodu s voľne žijúcimi druhmi a nelegálneho rybolovu, a integrovať biodiverzitu do svojich obchodných dohôd. V novej globálnej agende 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj je opätovne zdôraznená potreba plnenia globálnych záväzkov v tejto oblasti.
Uverejnenie tohto hodnotenia v polovici realizácie stratégie sa prekrýva s prieskumom Eurobarometra, ktorý potvrdzuje obavy Európanov o súčasné trendy v oblasti biodiverzity. Najmenej tri štvrtiny Európanov si myslia, že zvieratá, rastliny a ekosystémy sú na národnej, európskej a celosvetovej úrovni vážne ohrozené a viac ako polovica si myslí, že sa ich úbytok biodiverzity osobne dotkne.
