Figeľ: Z krízy sa nemá stať čiernobiela politická agenda, aj Ježiš Kristus bol utečencom

Ján Figeľ je presvedčený, že pretrvávajúca migračná kríza ovplyvní voľby na Slovensku, ale aj celkový vývoj Európskej únie. O rozdieloch medzi pojmami utečenci a migranti, ale aj o postoji KDH k žalobe Roberta Fica na EÚ porozprával pre Európske noviny predseda kresťanských demokratov Ján Figeľ. 

Akú váhu prisudzujete terajším problémom s migráciou takého kvanta ľudí?

Každé ľudské spoločenstvo je skúšané viac v krízach a ťažkostiach než v období, ktoré sa dá nazvať pokojné a bezproblémové. Únia od 2 sv. vojny takú krízu v pohybe obyvateľstva nezažila. Naposledy boli podobné problémy v období destabilizácie eura. Ale toto je oveľa ťažšia skúška. Je treba rozlišovať utečeneckú krízu a migračnú.

V čom sa najviac líšia?

Utečenci sú tí, ktorí chránia svoj život pred vojnou, násilím, utrpením a likvidáciou. Za migrantov sa považujú všeobecne tí, čo sú v pohybe, ale termín je bližší skôr ekonomickým dôvodom. Rozlišovanie je cesta k pravde a spravodlivosti a preto precízne a zodpovedne rozlišovať medzi týmito dvomi kategóriami znamená správne konať. Slovensko by malo napomáhať tomu, aby aj jedna aj druhá línia reakcie boli účinné. Poskytnúť medzinárodnú ochranu tým, ktorí si ju zaslúžia a potrebujú ju, a zároveň realizovať politiku návratu migrácie pri tých, ktorí sa usilujú o lepšie ekonomické a sociálne podmienky.

Politické strany sa v názoroch rozchádzajú. A nielen Slovenské.

Je zlé, keď sa z tejto krízy stáva čiernobiela volebná a populistická agenda, pretože to môže viesť k rôznym zneužitiam na krátkodobé a dlhodobé ciele. Len z Československa utieklo vyše 100 000 ľudí, keď sme boli okupovaní a ohrození na slobode. Prvým utečencom pre kresťanov bol Ježiš Kristus, ktorý so svojou rodinou utekal pred vtedajším vladárom. Celé ľudské dejiny sú naplnené rôznym pohybom obyvateľstva za slobodou i obživou.

Aký postoj ku kríze zastáva KDH?

Postoj KDH je čitateľnou líniou už dlhé roky, keď sme pomáhali ľuďom ohrozeným či už v Egypte, Iráne, alebo na Kube. Teraz, keďže ide o bezprecedentné záležitosti, sa angažujeme na medzinárodnom aj národnom poli tak, aby bolo Slovensko schopné aj konať, nielen popisovať situáciou. Dôležitá je spolupráca, aby sme vedeli aj reálne zasiahnuť. Korene krízy pochádzajú z krajín arabského sveta, ale aj Afrického kontinentu. Súvisia s nástupom islamského terorizmu a organizovaného štátu ISIS, ale aj z rôznych napätí a nepokojov v krajinách. Islamský štát je globálnou hrozbou, a preto by mal byť témou Bezpečnostnej rady OSN. Som rád, že istý pohyb k riešeniu tejto krízy je evidentný, aj keď môže byť evidovaný, aj keď môže byť vnímaný ako rozporuplný.

Vývoj a dopad krízy na politiku EÚ je nevyspytateľný. Môže nám aj ublížiť?

Situácia v EÚ je plná otáznikov, pretože od utečeneckej, humanitárnej krízy to vedie ku kríze dôvery, a to by bol výkričník pre EÚ. Lebo tam, kde nie je dôvera a zodpovednosť, sa problémy generujú. Táto kríza môže znamenať oslabenie až rozdelenie Únie, alebo, naopak, jej posilnenie a vzor pre celé 21. storočie.

Jedným z dôležitých počinov zo strany Slovenska bol postoj ku kvótam. Čo si o nich myslíte?

KDH odmietalo povinné kvóty, lebo vyvolávajú rozpor v princípoch solidarity, ktorá má byť dobrovoľná a nie nadiktovaná. Zároveň takéto prerozdelenie akoby bolo odkazom pre rôzne ilegálne pašerácke skupiny, ktoré na základe tohto rozhodnutia môžu odhadnúť svoje sily a plánovať rôzne nekalé zámery. NIE kvótam neznamená však NIE zodpovednej solidarite a tu by malo Slovensko prejaviť svoju ochotu. KDH navrhuje vytvoriť Fórum pre solidaritu, kde by vládne kompetencie štátu spolupracovali s rôznymi organizáciami a cirkvami, ktoré už dnes majú záujem a schopnosť pomôcť utečencom.

Utečenecká kríza však nie je jediná, v ktorej sa KDH realizuje.

Na summite EĽS v marci som navrhol vytvoriť post osobitného predstaviteľa EÚ pre náboženskú slobodu vo svete. Prebieha genocídne likvidovanie kresťanov najmä na územiach Kalifátu. V Iraku zo siedmich kresťanov spred dvanástich rokov žije len jeden jediný. Genocída je medzinárodný zločin svetového významu, ktorý si zaslúži našu primárnu pozornosť. My sme podporovali túto líniu ohľadom kvót, kým sa Robert Fico nerozhodol ísť cestou žaloby voči Únii. Pretože tam, kde začína súdny spor a žaloba, tam končí dialóg a normálna spolupráca. Slovensko potrebuje silnejšie medzinárodné postavenie, aby vedelo rokovať o tom komu a ako pomôcť, za akých podmienok, pretože kvóty sú dnes už fakt. Je to rozhodnutie a my potrebujem mať silné medzinárodné postavenie. Ja som presvedčený, že téma utečencov zasiahne slovenské voľby a celkový európsky vývoj a my by sme mali byť v jadre a nie na periférií rozhodovania.