NEMECKO – Viac ako dvetisíc utečencov zo Sýrie, Afganistanu, Iránu a ďalších krajín strávilo mrazivú noc na rakúsko-nemeckých hraniciach. Už druhý deň čakajú na autobusy, ktoré ich majú odviezť do ubytovní po celom Nemecku. Je ich ale zúfalo málo. Do provizórneho stanu sa nezmestili všetci, a tak veľa ľudí strávilo noc na holej zemi.
Je desať hodín večer, obrovský stan pre 1 500 utečencov praská vo švíkoch. Je pár stupňov nad nulou, pár dieslových generátorov nestíha vykúriť stan. Ľudia sa zahrievajú pri ich otvoroch, odkiaľ ide najväčšie teplo.
Deka a škatuľa
“ Je tu veľká zima, ľudia mrznú, nikto nič nerobí,“ opisuje utečenec. „Nie sú tu prikrývky a vypli kúrenie, nechápem,“ dodáva ďalší. Desiatky ľudí sa do stanu nevojdu, ani Hammed, balí sa do deky a papierových kartónov. „Aspoň to trocha zahreje, mám deku a som v škatuli,“hovorí Hammed.
Ľudia sa tlačia na seba, aby sa aspoň trochu zahriali. Prikrývajú sa dekami a termofóliami. V stane už je pre vysoký počet ľudí nedýchateľný vzduch, je počuť len plač detí a kašeľ. Zaspať sa dá veľmi ťažko, možno tak na pár desiatok minút prižmúriť oči. Lekári majú plné rucy práce, sú bezradní. Jediný lekár na nachladnutie je teplo, to se takmer nikomu nedostáva.
Lúče slnka
„Spia tu ročné deti, možno aj mladšie, to ich môže zabiť,“ myslí si utečenec. Nad ránom už je skoro každý hore, ľudia prežili ďalšiu noc. Je stále zima, pijú čaj, ďalší sa zahrievajú pohybom. Rannú hygienu vykonávajú v potoku a ako zázrak všetci s radosťou vítajú niečo tak obyčajné ako lúče slnka a nový deň.
Viac informácií sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk