EuropskeNoviny.sk
Ako európsky spoluzákonodarca sa Parlament spoločne s Radou podieľa na vytváraní európskej legislatívy v rozličných oblastiach, od potravinovej bezpečnosti, cez ochranu údajov až po boj proti terorizmu. Všeobecné pravidlá, ktoré sú takto prijaté, však treba uviesť do života. Technické požiadavky a ostatné detaily tak stanovuje Komisia a to prostredníctvom tzv. delegovaných alebo implementovaných aktoch. Parlament na tieto predpisy zblízka dohliada.
Delegované a vykonávacie akty boli zavedené Lisabonskou zmluvou v roku 2009. Znamenalo to veľké zmeny pre postup vo výboroch (tzv. komitológiu). Európske právne predpisy, ktoré Parlament prijíma spoločne s Radou, stanovujú väčšinou len všeobecné pravidlá. Detaily toho, ako tieto pravidlá uviesť do života sú následne stanovené buď v delegovaných alebo vykonávacích aktoch.
Delegované akty
Tieto akty majú legislatívnu funkciu, čo znamená, že môžu buď dopĺňať alebo meniť existujúce právne predpisy. Parlament a Rada môžu dať Komisii vo svojom právnom predpise právomoc doplniť alebo zmeniť niektoré jeho nepodstatné prvky, ako napríklad prílohy a pod. – čiže na ňu delegujú, preto sa tieto akty nazývajú delegované. Tie základné otázky však vždy upravuje samotný právny predpis a nemôžu byť delegované na Komisiu.
Parlament a Rada musia jasne vymedziť, čo presne od Komisie očakávajú. Ak sa im návrh, s ktorým Komisia takto príde, nepozdáva, môžu ho vetovať.
Vykonávacie akty
Prijímajú sa na konkrétne vykonávanie existujúcich právnych predpisov. Pripravuje ich Komisia, no následne o nich konzultuje s výbormi, ktoré sú zložené z predstaviteľov členských štátov. Parlament môže voči vykonávaciemu aktu vznieť námietky a Komisia musí zvážiť jeho stanovisko, nie je však povinná akceptovať ho.
Niekoľko nedávnych príkladov
V januári tohto roku poslanci vetovali delegovaný akt týkajúci sa povoleného množstva cukru v jedle pre deti. Komisia tu totiž chcela povoliť až trikrát viac cukru, ako odporúča Svetová zdravotnícka organizácia. Vo februári Parlament odmietol vetovať dočasné zvýšenie limitov emisií oxidov dusíka pre dieselové autá a vzniesol námietky proti vykonávaciemu rozhodnutiu povoľujúcemu tri type geneticky modifikovanej sóje. Tieto tri odrody boli totiž vyšľachtené tak, aby odolávali herbicídu, o ktorom Svetová zdravotnícka organizácia tvrdí, že môže spôsobovať rakovinu. Existuje teda možnosť, že tieto rastliny by tak mohli obsahovať stopy tejto potenciálne nebezpečnej látky.
