EuropskeNoviny.sk
Pracovné miesta, ktoré sú mimo dosahu daňových či inšpekčných orgánov predstavujú ročne asi pätinu z 13-biliónového HDP členských štátov. Pri zvýšenej cezhraničnej mobilite by však Únia podľa niektorých poslancov mala mať právo zasiahnuť.
Podľa poslanca Georgiho Pirinskiho sa nelegálne pracovné miesta vyskytujú predovšetkým v sektore poľnohospodárstva, stavebníctva, v cestovnom ruchu či v poskytovaní starostlivosti v domácnostiach. „Ľudia vykonávajú prácu na čierno, sú veľmi často výrazne znevýhodnení, nedodržiavajú sa ich základné práva na sociálnu či pracovnú ochranu. Navyše to má veľký vplyv na vnútorný trh, predstavuje to neférovú konkurenciu. Nakoniec sa z nelegálnej práce neodvádza patričná časť do daňového systému ani sociálneho zabezpečenia,“ vysvetlil poslanec Pirinski z Progresívnej aliancie socialistov a demokratov.
Podľa legislatívnej platformy, ktorú Pirinski navrhuje by každá členská krajina mala určiť splnomocneného predstaviteľa, ktorý bude v rámci štátu komunikovať so všetkými orgánmi od inšpektorátov práce po daňové úrady a systémy sociálneho zabezpečenia. Pirinski tvrdí: „Členské štáty by nemali mať problém s dodržiavaním zásady subsidiarity, keďže majú úplnú voľnosť v tom, či sa zapoja do činnosti alebo nie. Rovnako sa tu usilujeme o pridanú hodnotu Únie, pretože najmä ak ide o nelegálnu cezhraničnú prácu, jednotlivé členské štáty na to nemajú potrebné kapacity.“
Hospodárska kríza a následné úsporné opatrenia, ktoré znížili časť financií zameraných na aktívnu politiku trhu práce viedli k nárastu nelegálnej práce. Vyhrotené konkurenčné prostredie trhov, ale aj nedostatok pracovných miest vo viacerých častiach Európy, ktoré vedie k migrácii pracovnej sily spôsobili nárast neférových praktík firiem a zamestnávateľov. „Mnohí z tých, čo pracujú v takejto práci potrebujú vedieť, na koho sa majú obrátiť, kde môžu hľadať informácie o svojich právach. V každom štáte musia byť určení ľudia, ktorí sa tomu budú venovať,“ uzavrel Pirinski.
Viac sa dozviete v priloženom videu:
