Účinkovanie v EÚ bolo dlhý čas úspešným príbehom slovenskej zahraničnej politiky. Krízy v ostatných rokoch však naznačili, aké krehké môže byť naše pôsobenie v Bruseli. Neisté euro, medzinárodné konflikty či problémy na schengenských hraniciach rozdeľujú spoločnosť v jej vzťahu k EÚ viac než v minulosti. O to potrebnejšia je dnes schopnosť štátu aktívne sa pripraviť a reagovať na európsku agendu.
V minulom desaťročí bolo Slovensko úspešným žiakom európskej integrácie. Vďaka nalinajkovanej šablóne prístupových rokovaní sme zvládli nielen vstup do EÚ, ale prijatím spoločnej meny sme sa začlenili do jadra bruselských inštitúcií. V Európskej únii sme sa – na príjemné prekvapenie mnohých – dostali ďalej než naši vyšehradskí susedia.
Toto desaťročie nám Brusel nekreslí nové méty, ktoré musíme prijať, aby sme sedeli za jedným politickým stolom s Nemeckom, Holandskom alebo Fínskom. Naopak, dnes sa aj my usilujeme spoločne s európskymi partnermi o pevnejšie euro, súdržný európsky trh a menej výbušné susedstvo. Toto sú však rádovo náročnejšie ciele než členstvo v EÚ. Neexistujú k nim vopred predpísané cestovné mapy a často podliehajú vplyvom vonkajších okolností.
Nesporné výhody z integrácie sa tak spájajú s vyššími nárokmi na ľudský kapitál, kreativitu, ale aj vnútornú odolnosť členskej krajiny EÚ. Slovensko skrátka musí podať výkon, aby obhájilo vlastné prínosy z európskeho projektu a zároveň ten projekt svojím vkladom utužilo. Práve tu narážame na obmedzenia, s ktorými je treba pohnúť doma.
V EÚ totiž uspejeme vďaka nášmu úsiliu. Zároveň tým posilníme Brusel. Ak to rozmeníme na drobné, musíme zlepšiť technické, personálne i politické predpoklady pre našu prácu v Európe. Potrebujeme verejnú službu, ktorá sa postará o priority krajiny a rovnako dobre zvládne manažment únie už počas nadchádzajúceho slovenského predsedníctva v Rade EÚ.
Jeden konkrétny príklad za všetky: ak dnes v českej administratíve existuje slušný elektronický systém na komunikáciu o európskej politike, nie je najmenší dôvod, aby Slovensku chýbal moderný mechanizmus pre tvorbu našich stanovísk v EÚ. O to viac, že sa k nemu súčasná vláda zaviazala ešte v roku 2013.
Vstup do EÚ i eurozóny zvládli konkrétni jednotlivci práve preto, že pracovali s presnou schémou európskych podmienok. Priority krajiny však vo svete presadíme len so širokou podporou tvorivých ľudí doma. Musíme investovať do vzdelávania celej spoločnosti, teda aj na ministerstvách a v parlamente. Zároveň potrebujeme minimalizovať politické vplyvy na kariérny rast kvalitných ľudí. To sa udeje len s generačnou obnovou verejnej služby. Je čas dať príležitosť novej politike, ktorá sa zameria na fungujúci servis v krajine, pohne so vzdelávaním a kvalitou našich úradov. Len s dobrým štátom má Slovensko na to, aby hralo úspešne aj prvú európsku ligu v Bruseli.
Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravil Vladimír Bilčík, vedúci pracovnej skupiny #SIET-e pre medzinárodné a európske vzťahy