EuropskeNoviny.sk
Priemerná doba, počas ktorej si ľudia užívajú dobrý zdravotný stav a sú bez invalidity, je na Slovensku najnižšia v EÚ v prípade žien a jedna z najnižších v prípade mužov. Aj to je jeden zo záverov Správy o stave krajiny, v ktorej Európska komisia každoročne od roku 2010 hodnotí, ako sa Slovensku darí v boji s nezamestnanosťou a chudobou. Europoslankyňa Jana Žitňanská, s ktorou sme sa o Správe rozprávali tvrdí, že tých zlých správ je tam podstatne viac.
Ako sa darí Slovensku?
Podľa Komisie sme takí lepší štvorkári. Hoci na prvý pohľad to môže vyzerať, že sa krajine darí, pretože zažíva hospodársky rast a podľa vládou zverejnených štatistík miera nezamestnanosti klesá, Komisia poukazuje na to, že pokiaľ ide o reformy, ktoré by mali Slovensko posúvať dopredu, dosiahli sme iba obmedzený pokrok. Väčšinu z minuloročných odporúčaní, ktoré sa týkali riešenia dlhodobej nezamestnanosti, systému vzdelávania a dostupnosti služieb starostlivosti pre deti, sa nám nepodarilo naplniť.
Ste známa tým, že bojujete za práva ľudí, ktorí ťahajú za kratší koniec, medzi ktorých patria aj ľudía so zdravotným postihnutím. Zlepšuje sa podľa zistení Komisie ich postavenie v našej spoločnosti?
To sa žiaľ zo Správy Komisie nedozvieme. Musím sa priznať, že som bola nepríjemne prekvapená, keď som zistila, že v časti Trh práce, vzdelávanie a sociálna inklúzia nie je o osobách so zdravotným postihnutím ani zmienka. Šokuje ma to o viac, že osoby so zdravotným postihnutím sú v Európskej únii najpočetnejšou menšinou (80 miliónov ľudí) a ich zamestnanosť sa oproti zdravej populácii pohybuje o dobrých 20 percentuálnych bodov nižšie. Navyše, väčšina z nich patrí medzi dlhodobo nezamestnaných. Ako chceme, aby sa nezamestnanosť v Európskej únii znižovala, keď ignorujeme takúto veľkú skupinu ľudí? Úradníkov Komisie, ktorí Správu pripravujú, budem kontaktovať v najbližších dňoch, aby sa pri vypracovávaní budúcoročnej správy na ľudí so zdravotným postihnutím nezabudlo.
Patríme k členským štátom s najvyššou dlhodobou nezamestnanosťou. Prečo sa nám nedarí tento problém riešiť?
K dlhodobo nezamestnaným patria na Slovensku najmä Rómovia, osoby so zdravotným postihnutím, mladí ľudia, pracovníci s nízkou kvalifikáciou, ale aj ženy s malými deťmi či starší obyvatelia. Nie sme schopní poskytnúť im prístup šitý na mieru. Namiesto toho, aby sme sa im snažili cielene pomáhať, Komisia informuje, že sme zrušili povinnosť vypracovávať im individuálne akčné plány. Z infožiadostí z ministerstva práce zase viem, že aj keď na jedného pracovníka na úrade práce pripadajú stovky nezamestnaných, nedošlo k posilneniu, ale oslabeniu týchto kapacít. Čerešničkou na torte pre mňa bolo zistenie, že napriek tomu, že na digitalizáciu verejnej správy sa v posledných rokoch vyčlenenili milióny eur, papiere na úrade práce sa stále vypisujú ručne.
Na boj s nezamestnanosťou mladých spustila Európska únia už v roku 2013 takzvanú Záruku pre mladých, ktorá má nezamestnaným ľuďom do 25 rokov garantovať, že do štyroch mesiacov dostanú ponuku pracovné miesto, stáž, učňovskú prax alebo ďalšie vzdelávanie. Únia pre nás v rámci tohto programu vyčlenila viac ako 72 miliónov EUR. Zaujímali ste sa o to, ako funguje Záruka v slovenskom prostredí?
Komisia si všimla, že tak ako to u nás býva zvykom, prijali sme sympatické zmeny v zákonoch, upozorňuje však, že to, či tieto budú mať reálne pozitívny dopad na znižovanie nezamestnanosti mladých, bude závisieť najmä od zlepšenia fungovania úradov práce. Rovnako sa musí zlepšiť tvorba partnerstiev medzi zamestnávateľmi a školami. V tomto sme zatiaľ veľmi slabí a peniaze čerpáme pomaly.
Na Slovensku krátko pred voľbami štrajkovali tisíce učiteľov. Okrem zvýšenia platov žiadali aj peniaze na dovybavenie škôl a zmeny v oblasti kontinuálneho vzdelávania učiteľov. Ako sa k nášmu systému vzdelávania stavia Európska komisia?
Aj tu je veľmi kritická. Zlepšenie odbornej prípravy učiteľov a zvýšenie atraktívnosti učiteľskej profesie patrilo minulý rok medzi jedno zo štyroch kľúčových odporúčaní, ktoré nám Komisia adresovala. Nič sa však nezmenilo. Som pyšná na štrajkujúcich učiteľov, že sa im podarilo vyvolať celospoločneskú diskusiu a spraviť zo školstva jednu z hlavných tém volieb. Verím, že každému politikovi je jasné, že nadchádzajúce štyri roky budú pre školstvo kľúčové, a že budúci minister už nebude mať priestor kam uhnúť. Odomňa si budúci minister školstva určite nájde na stole návrh riešení, ktoré sa mi podarilo dať dokopy minulý rok s najlepšími odborníkmi na túto problematiku na Slovensku, tak aby sa profesia učiteľa stala žiadanou a docenenou.
Tento týždeň sme si pripomínali Medzinárodný deň žien. Čo ako podpredsedníčka Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť hovoríte na to, že podľa zistení Komisie slovenské ženy žijú v Európskej únii najkratšie zdravé?
Je to smutná pravda. Naše ženy si žiaľ naozaj plné zdravie užívajú najkratšie zo všetkých európskych žien. Jednou z príčin tohto stavu je podľa Komisie aj fakt, že verejné výdavky na dlhodobú starostlivosť patria u nás medzi najnižšie v EÚ (0,2 % HDP v roku 2013) čo znamená, že dostupnosť služieb starostlivosti je najmä na úrovni obcí nedostatočná. Starostlivosť následne musia poskytovať príbuzní – často ženy, čo okrem toho, že má vplyv na ich zdravie, má aj negatívne účinky na ich účasť na trhu práce.
Keď sme pri tej zamestnanosti žien, ako sa vy pozeráte na túto problematiku? Potrebujeme kvóty?
Nemyslím si, že kvóty niečo vyriešia. Som toho názoru, že štát musí vytvárať dôstojné podmienky tak pre ženy, ktoré sa rozhodnú využiť maximálne trvanie materskej dovolenky, ako aj pre tie, ktoré by sa po istom čase chceli vrátiť do práce. Pre druhú skupinu žien je kľúčová dostupnosť flexibilných modelov práce, to znamená polovičných úväzkov, ale aj možnosť pracovať z domu, aby ženy dokázali zosúlaďovať rodinný a pracovný život, najmä keď sú deti ešte malé. Náš Zákonník práce je v tomto takmer ukážkový, na papieri máme upravené všetko. Horšie je to s ich zavádzaním do praxe. Jednou z hlavných príčin prečo sa nemôžu ženy vrátiť do práce, hoci by chceli, je fakt, že je nedostatočná kapacita predškolských zariadení. Vďaka eurofondom sa síce kapacity pomaly rozšírujú, no Komisia upozorňuje, že takéto tempo nebude stačiť a v roku 2016 bude v zariadeniach stále chýbať približne 20 000 miest pre deti nad tri roky.
Slovenská republika je neslávne známa slabým, respektíve neefektívnym čerpaním Európskych prostriedkov. Veríte tomu, že využitie 15,3 mld, ktoré máme k dispozícii v programovacom období 2014-2020, sa môže zlepšiť?
Kritika je na mieste, ale je na nás, ako ich využijeme. Tie peniaze tu sú a je našou psou povinnosťou ich čo najlepšie využiť. Zároveň však dodám aj B, a síce, že tieto prostriedky majú pomôcť zmeny naštartovať a poslúžiť na overenie inovatívnych postupov. To, čo sa následne osvedčí, treba zaviesť do systému a zabezpečiť, aby bolo financované zo štátneho rozpočtu. Pravidelne sa na mňa obracajú ľudia s fantastickými nápadmi a s chuťou meniť veci k lepšiemu a prosbou, či by som im nevedela poradiť, kde by sa mohli uchádzať o podporu pre svoje projekty. Rozhodla som sa preto pripraviť manuál, ktorý by týmto ľuďom pomohol sa v tej spleti programov a výziev zorientovať. Zároveň sa plánujem začať veľmi intenzívne pozerať na prsty ministerstvám, ktoré budú rozhodovať o smerovaní týchto miliárd. To, že dnes chudoba ohrozuje státisíce Slovákov, je alarmujúce a nemôžeme sa na to len nečinne pozerať.
