Nové nariadenie podporí používanie organických hnojív a hnojív vyrobených z odpadu

Jednou z hlavných zásad uplatňovaných v rámci balíka opatrení o obehovom hospodárstve prijatého v decembri 2015 je opätovné využívanie surovín, ktoré sa v súčasnosti likvidujú ako odpad. Komisia dnes predkladá návrh nariadenia, ktoré značne uľahčí prístup organických hnojív a hnojív vyrobených z odpadu na jednotný trh EÚ a zabezpečí pre ne rovnaké podmienky ako pre tradičné neorganické hnojivá. Vytvoria sa tým nové trhové príležitosti pre inovatívne podniky a zároveň sa zníži množstvo odpadu, spotreba energie a škody na životnom prostredí.

Jyrki Katainen, podpredseda Komisie pre pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť v tejto súvislosti uviedol: „Len veľmi málo z bohatých zdrojov biologického odpadu sa v súčasnosti premieňa na cenné hnojivé výrobky. Naši poľnohospodári používajú hnojivá vyrobené z dovážaných zdrojov alebo na základe energeticky náročných postupov, hoci náš priemysel by tento biologický odpad mohol zhodnotiť a využiť ho v podobe recyklovaných živín. Toto nariadenie nám pomôže premeniť problémy na príležitosti pre poľnohospodárov a podniky.“

V nariadení sa stanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa konverzie biologického odpadu na suroviny, ktoré sa môžu použiť na výrobu hnojivých výrobkov. Vymedzujú sa v ňom požiadavky na bezpečnosť, kvalitu a označovanie, ktoré musia všetky hnojivé výrobky splniť, aby sa s nimi mohlo voľne obchodovať v celej EÚ. Predtým, než výrobcovia budú môcť umiestniť na svoje výrobky značku CE, budú musieť preukázať, že ich výrobky spĺňajú uvedené požiadavky a tiež limity pre organické kontaminanty, mikrobiálne kontaminanty a fyzické nečistoty.

V záujme zaručenia najvyššej ochrany pôdy sa nové pravidlá budú vzťahovať na všetky druhy hnojív. Nariadením sa zavádzajú prísne limity pre kadmium vo fosforečných hnojivách. Po troch rokoch sa limity sprísnia zo 60 mg/kg na 40 mg/kg a po 12 rokoch na 20 mg/kg, čím sa znížia riziká pre zdravie a životné prostredie.

Keďže niektoré hnojivé výrobky sa nevyrábajú alebo sa nepredávajú do zahraničia vo veľkých množstvách, Komisia navrhuje nepovinnú harmonizáciu: v závislosti od svojej obchodnej stratégie a druhu výrobku sa výrobcovia budú môcť rozhodnúť, či na svoj výrobok umiestnia značku CE, vďaka čomu s ním bude možné voľne obchodovať na jednotnom trhu podľa spoločných európskych pravidiel, alebo či s ním budú obchodovať podľa vnútroštátnych noriem na základe vzájomného uznávania na jednotnom trhu. Tým sa zabezpečí, že sa zohľadnia zásady lepšej regulácie a subsidiarity.

Súvislosti

Existujúce nariadenie o hnojivách z roku 2003 zabezpečuje voľný pohyb na jednotnom trhu najmä pre konvenčné neorganické hnojivá, ktoré sa obvykle ťažia alebo chemicky vyrábajú. Tieto postupy sú náročné z hľadiska spotreby energie a sú spojené s vysokými emisiami CO₂. V súčasnosti platné nariadenie o hnojivách sa nevzťahuje na inovačné hnojivé výrobky vyrobené z organických surovín. Ich prístup na jednotný trh preto závisí od vzájomného uznávania medzi členskými štátmi a, vzhľadom na rozdielne vnútroštátne pravidlá, je často zložitý.

V tomto nariadení o hnojivách sa však neriešia environmentálne problémy vyplývajúce z kontaminácie pôdy, vnútrozemských vôd, morskej vody a, v konečnom dôsledku, potravín hnojivami.

Výskum, inovácie a investície sa v súčasnosti rýchlo rozvíjajú a prispievajú k obehovému hospodárstvu tým, že vytvárajú pracovné miesta na miestnej úrovni a zhodnocujú druhotné suroviny, ktoré by sa inak zlikvidovali ako odpad.

Podnikom, ktoré vyrábajú organické hnojivá, sa naskytujú značné trhové príležitosti. V súčasnosti sa recykluje len 5 % biologického odpadu. Keby sa však recyklovalo viac biologického odpadu, takýto odpad by podľa odhadov mohol nahradiť až 30 % neorganických hnojív. EÚ v súčasnosti dováža približne 6 miliónov ton fosfátov ročne, no až 30 % z tohto celkového množstva by mohla nahradiť ich extrakciou z čistiarenského kalu, biologicky rozložiteľného odpadu, mäsovej a kostnej múčky alebo hnoja.

Ďalšie kroky

Návrh nariadenia sa teraz predloží Európskemu parlamentu a Rade na prijatie. Po prijatí sa nariadenie stane priamo uplatniteľným bez toho, aby ho bolo potrebné transponovať do vnútroštátneho práva, pričom sa však poskytne prechodné obdobie, ktoré podnikom a subjektom verejného sektora umožní pripraviť sa na nové pravidlá.