EuropskeNoviny.sk
Poslankyňa Európskeho parlamentu Monika Smolková presadzuje zlepšenie situácie žien, utečenkýň. Tvrdí, že sú v celom procese zasiahnuté najviac.
Aký je váš názor na súčasnú situáciu s utečencami?
Problém migrantov je veľký problém Európy a bude aj najbližšie obdobie, možno aj niekoľko rokov. To nie je len Sýria, Afganistan a Irak, ale veľmi ohrození sú ľudia v Afrike. Mnohí si to neuvedomujeme, ale už prúdia k nám do Európy. Spomeniem možno takú Eritreu, tretí najväčší počet migrantov je práve z nej. Ja som mala možnosť letieť v januári z Viedne do Košíc v noci, keď nastúpilo do lietadla 57 utečencov z Eritrey. Keď som ich videla, bolo mi skutočne veľmi smutno. Bolo mi do plaču a vtedy som si uvedomila tú smutnú skutočnosť, prečo tí ľudia utekajú. Boli to matky s deťmi, starí ľudia, na vozíku, samozrejme, že to boli aj chlapi alebo celé rodiny, ale bol to veľmi žalostný pohľad. Boli biedne oblečení , vychudnutí a čo je najdôležitejšie, mali neskutočný strach a smútok v tvárach, že museli opustiť svoju rodnú vlasť, kde žili, narodili sa, kde mali svojich predkov, domovy a strach z neistej budúcnosti čo s nimi bude. Bolo mi smutnejšie o to viac na druhé ráno, keď niekto z mojich spolucestujúcich si túto skupinku odfotil a dal do médií, a médiá bez toho, aby si to overili, uverejnili článok, že Fico pod rúškom tmy dováža migrantov, čo vyvolalo vlnu odporu u ľudí.
Bolo to inak?
Skutočnosť bola taká, že to boli utečenci OSN pod ich ochranou. Prišli na pár mesiacov do Humenného, kde ich naučíme jazyk, poskytneme im ubytovanie, urobíme zdravotnú prehliadku, poskytneme stravu a celú opateru, a po nejakých mesiacoch, keď sa naučia základy angličtiny, idú do Ameriky. Sú to utečenci OSN a už majú určenú krajinu, kam pôjdu. Aj takýmto spôsobom by sa Slovensko malo podieľať práve na tom prerozdeľovacom systéme. S tým súhlasím a myslím si, že keby každý vedel o tejto forme pomoci, súhlasil by a možno, že aj sám by prispel nielen do kapacít, ktoré máme, ale možno aj do súkromia, socializovať týchto ľudí, pretože mnohí opúšťajú rodiny a sú utláčaní.
Akým témam sa venujete v rámci tohto problému v Európskom parlamente?
V EP preberáme aj situáciu o Eritrei a kto si prečíta vie, že tam už roky neboli žiadne voľby. Nielen nedemokratické, ale žiadne voľby. Vládne tam strana, ktorá si sprivatizovala pôdu, výrobný kapitál, ľudia nemajú absolútne žiadne slobody a možno jediná šanca, ako sa oslobodiť z tohto marazmu je utiecť do neistoty. Ženy v tomto procese sú najviac postihnuté. Ja som veľmi rada, že aj v EP prijímame opatrenia ako v prvom rade pomôcť ženám, pretože na tej zložitej ceste k „vytúženej slobode“ znášajú príkoria. Sú znásilňované, ponižované a nevedia sa brániť. Mnohokrát ani nepovedia, pretože by boli možno izolované od detí a rodiny, tak trpia v tichosti. No poznatky sú také, že práve ženy sú utláčané najviac, preto by mal byť osobitný program pre ženy azylantky, migrantky. Mali by prejsť zrýchleným konaním a tých mladých 30 ročných chlapov, ktorých vidíme opúšťať svoju krajinu, pokiaľ to nie sú ekonomickí migranti, mali by byť vybavovaní až v poslednom rade. Som v tomto prípade za to, aby sa uprednostnili v azylovom migračnom procese ženy a deti.
Na druhej strane ste však príliš nechceli, aby migranti prichádzali do EÚ. Ženy by teda mali? Aký je rozdiel?
Nemyslím si, že nechceme aby chodili, pretože mnohí musia skutočne opustiť svoju vlasť. Zachraňujú si svoje životy. Treba posudzovať tak, aby prišli na prechodné obdobie. Ponúknuť im takú možnosť , že pokiaľ sa niekde bojuje, dať im dvojročný alebo ročný azyl, alebo nejaký dočasný pobyt. Ochrániť ich ale s tou možnosťou, že sa vrátia po stabilizácii situácie do svojej rodnej krajiny. Ja neverím, že toľké množstvo, ktoré prichádza do Európy chce opustiť svoju rodnú vlasť. Mnohí ju opúšťajú preto, pretože tam nevedia normálne fungovať, padajú im bomby na hlavy, nemajú základné zdravotné, hygienické, sociálne podmienky, boja sa o životy svojich detí a o vlastné životy. Takže aj to je dôvod.
Aký je váš názor na Turecko? Mohlo by byť nápomocné?
Nepáči sa mi veľmi postoj Turecka, pretože stále viac a viac doslova vydiera EÚ, že by migrantov aj nechalo na svojom území. Ja som bola v Turecku a videla som, že je to obrovská krajina. Pokiaľ by tam aj prišlo niekoľko miliónov utečencov, sú neobývané alebo málo obývané územia, kde by sa dali urobiť dočasné provízórne ubytovacie kapacity. Samozrejme, s infraštrutkúrou za pomoci všetkých členských štátov EÚ, prípadne OSN. Vedeli by poskytnúť veľmi dôstojné útočisko na rok, dva, prípadne pokiaľ trvajú konflikty v okolitých štátoch.
Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedala europoslankyňa Monika Smolková.
