Komisia chce aby veda, podniky a verejné služby využívali výhody revolúcie veľkých dát

Európa je najväčším producentom vedeckých dát vo svete, ale nedostatočná a rozdrobená infraštruktúra spôsobuje, že veľké dáta nie sú naplno využívané. Posilnením a prepojením existujúcich výskumných infraštruktúr, Komisia plánuje vytvoriť nový európsky cloud pre otvorenú vedu, ktorý ponúkne 1,7 miliónu európskych výskumných pracovníkov a 70 miliónom vedeckých a technologických odborníkov virtuálne prostredie na uchovávanie, zdieľanie a opätovné využívanie ich dát naprieč disciplínami a krajinami. Európska dátová infraštruktúra to podporí zavedením širokopásmových sietí, veľkokapacitných skladovacích zariadení a výkonných superpočítačov, čo umožní prístup k veľkým súborom dát uložených v cloude a ich efektívne spracovanie. Táto infraštruktúra na svetovej úrovni zabezpečí, že sa Európa bude podieľať na celosvetovom úsilí o vysokovýkonnú výpočtovú techniku v súlade so svojím hospodárskym a znalostným potenciálom.

Spočiatku sa zameria na vedeckú komunitu v Európe a u jej celosvetových partnerov; časom sa používateľská základňa rozšíri na verejný sektor a priemysel. Táto iniciatíva je súčasťou balíka opatrení na posilnenie postavenia Európy v oblasti inovácií založených na dátach, zlepšenie konkurencieschopnosti a súdržnosti a pomoc pri vytvorení jednotného digitálneho trhu v Európe.

Carlos Moedas, komisár pre výskum, vedu a inováciu, k tomu uviedol: „Naším cieľom je vytvoriť otvorený a jednotný cloud pre vedu a urobiť ju tak efektívnejšou a produktívnejšou a dovoliť miliónom výskumných pracovníkov zdieľať a analyzovať výskumné údaje v dôveryhodnom prostredí naprieč technológiami, disciplínami a krajinami. Vzali sme do úvahy žiadosť vedeckej komunity o infraštruktúru pre otvorenú vedu a vďaka tomuto komplexnému plánu sa môžeme pustiť do práce. Prínos otvorených dát pre Európu v oblasti vedy, hospodárstva a spoločnosti bude obrovský.“

Günther H. Oettinger, komisár pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť, vyhlásil:„Európska iniciatíva cloud computingu umožní, aby veda, priemysel a verejný sektor dokázali prostredníctvom supervýkonných počítačov na svetovej úrovni, vysokorýchlostného pripojenia a najmodernejších dátových a softvérových služieb využiť hodnotu veľkých dát. Našou ambíciou v rámci tejto iniciatívy je do roku 2020 byť jedným z troch najlepších poskytovateľov vysokovýkonnej výpočtovej techniky. Budeme tiež skúmať potenciál kvantových technológií, ktoré by mohli vyriešiť výpočtové problémy, ktoré siahajú nad rámec možností súčasných superpočítačov.“

Európska iniciatíva cloud computingu umožní výskumným pracovníkom a inovátorom prístup a opätovné využívanie dát a zníži náklady na uchovávanie údajov a vysokovýkonné analýzy. Sprístupnenie výskumných údajov môže pomôcť zvýšiť konkurencieschopnosť Európy prostredníctvom prínosu pre začínajúce podniky, MSP a inováciu založenú na údajoch vrátane oblasti medicíny a verejného zdravia. Môže to dokonca podnietiť nové odvetvia, čo dokazuje projekt ľudského genómu.

Komisia bude postupne zavádzať Európsku iniciatívu cloud computingu prostredníctvom série opatrení vrátane:

• od roku 2016: vytvorenia európskeho cloudu pre otvorenú vedu pre európskych výskumných pracovníkov a ich vedeckých spolupracovníkov z celého sveta prostredníctvom integrácie a upevnenia platforiem elektronickej infraštruktúry, zjednotenia existujúcich vedeckých cloudov a výskumných infraštruktúr a podpory rozvoja služieb cloud computingu,
• 2017: štandardného otvorenia všetkých vedeckých dát získaných z budúcich projektov v rámci 77-miliardového programu pre výskum a inováciu Horizont 2020, aby sa zabezpečilo, že vedecká obec môže opätovne využívať obrovské množstvo dát, ktoré generuje,
• 2018: spustenia hlavnej iniciatívy na urýchlenie počiatočného rozvoja kvantovej technológie, ktorá je základom budúcej generácie superpočítačov,
• do roku 2020: vývoja a zavedenia rozsiahlej európskej vysokovýkonnej výpočtovej, pamäťovej dátovej a sieťovej infraštruktúry, pričom jej súčasťou budú aj dva prototypy superpočítačov budúcej generácie, z ktorých jeden je jedným z troch najlepších na svete, zriadenia európskeho centra veľkých údajov a modernizácie chrbticovej siete pre výskum a inováciu (GEANT).

Okrem Európskej výskumnej komunity budú európsky cloud pre otvorenú vedu a európska dátová infraštruktúra prístupné a prínosné pre mnoho ďalších používateľov:

• Podniky budú mať nákladovo efektívny a jednoduchý prístup k dátovej a počítačovej infraštruktúre na najvyššej úrovni, ako aj k veľkému množstvu vedeckých dát, ktoré umožnia inováciu založenú na údajoch. Bude to prínosom najmä pre malé a stredné podniky, ktoré obvykle nemajú prístup k týmto zdrojom.
• Priemysel bude profitovať z vytvorenia rozsiahleho ekosystému cloudu, ktorý podporí rozvoj nových európskych technológií, ako sú napr. čipy na nízku spotrebu energie pre vysokovýkonnú výpočtovú techniku.
• Verejné služby budú využívať spoľahlivý prístup k účinným prostriedkom výpočtovej techniky a ťažiť z vytvorenia platformy na sprístupnenie ich dát a služieb, čo môže viesť k lacnejším, rýchlejším a lepším prepojeným verejným službám. Výskumní pracovníci budú využívať online prístup k veľkému množstvu dát vytvorených verejnými službami.
  

Odhaduje sa, že verejné a súkromné investície potrebné na vykonávanie Európskej iniciatívy cloud computingu dosiahnu výšku 6,7 miliardy EUR. Komisia odhaduje, že celkovo sa na financovanie Európskej iniciatívy cloud computingu z programu Horizont 2020 vyčlenia 2 miliardy EUR . Odhadovaná výška dodatočných potrebných verejných a súkromných investícií je 4,7 miliardy EUR na obdobie 5 rokov.