EuropskeNoviny.sk
Práca je pre väčšinu z nás náš druhý domov. Aj preto sa tematike pracovných podmienok venuje nejeden prieskum a štúdia. „My sme sa najnovšie pozreli na posledný prieskum Eurofound [Sixth European Working Conditions Survey 2015], ktorý skúmal názory obyvateľov krajín Európskej únie práve na rôzne aspekty ich pracovného života. V nasledujúcom texte sa teda budeme venovať napríklad aj tomu, či majú Slováci dostatok času na plnenie pracovných úloh, koľkí pracujú mimo „štandardných“ hodín alebo či majú obavy zo straty zamestnania. Pozrieme sa ale aj na to, či máme našim susedom v tomto smere čo závidieť,“ uviedol analytický tím Poštovej banky.
Dalo by sa domnievať, že jednou z hlavných obáv Slovákov je strata zamestnania. Výsledok spomínaného prieskumu je však miernym paradoxom. Len 8 % pracujúcich Slovákov sa totiž stotožňuje s tvrdením, že by v nasledujúcich 6 mesiacoch mohlo prísť o svoju prácu. To je najmenej zo všetkých krajín EÚ. Na svedomí to pravdepodobne má pozitívne sa vyvíjajúca situácia na našom trhu práce. Európsky priemer je dvojnásobný. Rovnakú obavu má desatina pracujúcich Rakúšanov, 17 % Maďarov či Čechov, ale až štvrtina Poliakov. Najväčšiu obavu o stratu zamestnania ale majú Slovinci a Španieli.
Ak by aj došlo k strate zamestnania, tak každý štvrtý Slovák sa domnieva, že by bolo ľahké nájsť si podobne platenú pracovnú pozíciu. Podobne to vidia aj naši českí susedia. Európania ako takí sú optimistickejší, nakoľko európsky priemer dosiahol 37 %. Z našich susedov sú pozitívnejšie ako Slováci naladení aj Poliaci a Rakúšania. Až viac ako tretina pracujúcich z Poľska a Rakúska sa neobáva, že by nebolo ľahké nájsť si prácu s podobným platom, aký majú v súčasnosti. V Dánsku a vo Švédsku zastáva rovnaký názor až viac ako polovica pracujúcich. Naopak, obavu z nenájdenia takejto práce majú až dve tretiny Grékov, čo je najviac z EÚ 28.
Vždy aktuálnou témou sú rozdiely medzi mužmi a ženami. Tie sa zvyčajne týkajú platového ohodnotenia, ale aj nerovností v zastávaní vrcholových, resp. manažérskych postov. To sčasti potvrdili aj výsledky prieskumu. Až dve tretiny Slovákov totiž uviedli, že majú za šéfa muža. Rovnako je to aj v Európskej únii a susedných krajinách. Z priemeru mierne vyčnievajú Rakúšania, keďže muža majú za šéfa až zhruba tri štvrtiny pracujúcich. Najväčšie zastúpenie žien v tejto funkcii môžeme nájsť vo Švédsku, kde ich za nadriadenú má takmer každý druhý pracujúci.
Slováci ale získali aj iné prvenstvo. Len zhruba dve tretiny pracujúcich našincov totiž uviedli, že má, vždy alebo väčšinou, dostatok času na splnenie pracovných úloh. To je najmenší podiel z celej „dvadsaťosmičky“. Vo všetkých susedných krajinách prevýšil tento podiel aspoň 70 %. V Maďarsku si dostatok času na splnenie pracovných povinností pochvaľuje až 8 z 10 pracujúcich. Ešte spokojnejší sú v Bulharsku, kde sa s dostatkom času na svoje úlohy stotožňuje až 90 % pracujúcich.
Nie každý si svoje pracovné úlohy plní počas „štandardných“ pracovných hodín. A Slováci vedia presne, o čom je reč. Patria totiž spolu s Írmi, Malťanmi a Fínmi k tým, ktorí najčastejšie pracujú v noci. Na nočnú chodí minimálne raz do mesiaca až každý štvrtý pracujúci Slovák. Závidieť v tomto smere nemáme čo ani susednému Česku, kde sa kvôli nočným pracovným povinnostiam aspoň raz za mesiac nevyspí 23 % pracujúcich. Ostatní naši susedia sú na tom o čosi lepšie. Podobná je situácia aj v prípade práce cez víkend. Niektorým z nás sa práve posledné dva dni týždňa automaticky spájajú s voľnom a pokojom od práce. Pravdou však je, že viac ako polovica [54 %] pracujúcich Slovákov sa aspoň raz do mesiaca musí počas týchto dní venovať plneniu pracovných povinností. Lepšie na tom nie sú ani ostatní Európania, nakoľko priemer za EÚ dosiahol rovnakú hodnotu. Spomedzi našich susedov sú na tom horšie len Poliaci, nakoľko až tri pätiny z nich trávia aspoň jeden víkend v mesiaci v práci. Podobne je na tom aj každý druhý Čech. V závideniahodnejšej situácii sa ale nachádzajú pracujúci v Maďarsku a Rakúsku, kde počas víkendu nepracuje viac ako polovica z nich. Najhoršia je v tomto smere situácia v Grécku, kde takto do práce zavítajú až dve tretiny pracujúcich. Slováci patria k tým pracovitejším národom. Viac ako tretina pracujúcich našincov totiž strávi v práci aspoň raz za mesiac viac ako 10 hodín denne. Najväčšími vorkoholikmi sú vo Švédsku, kde toľkoto času práci obetuje až viac ako polovica pracujúcich. Naopak, v Taliansku a Portugalsku je to len každý piaty.
Jedným z ponúkaných pracovných benefitov zvykne byť flexibilný pracovný čas. Na Slovensku ale tento trend podľa všetkého nie je ešte úplne rozšírený. Fixné pracovné hodiny majú až takmer tri štvrtiny Slovákov, ale len 44 % Fínov či necelá polovica Holanďanov.
